Začiatok niečoho nového je pre nás ľudí vždy niečo fascinujúce. Očakávame, že už to bude iné a dúfame, že aj lepšie. Nový rok je tiež príležitosťou si to priať a tešiť sa na nový začiatok. Vieme však, mnohí už aj zo svojej skúsenosti, že ponechať to len na niečo, čo príde samo, je nereálne. Mnohí si mysleli, že aj nové milénium prinesie niečo nové, prelomové, moderné a zmení dobu. No dnes, keď sa pozerajú na fotografie z roku 2000, ináč staré už takmer 20 rokov, povedia si, že to bola ale zaostalá doba. Lebo bez nás, milí bratia a sestry, sa nič neudeje také, čo by nám prinieslo uspokojenie. Bez ľudského snaženia niet dobrého začiatku a bez Božej milosti niet šťastného konca. Len spojením týchto dvoch skutočností je možné hodnotiť dielo ako podarené. Boh dnes robí všetko pre to, aby tá jeho Božia milosť nechýbala, čaká sa už len na náš podiel, našu snahu dobre začať. Boh túži žehnať svoj ľud, ako nám hovorí dnešné prvé čítanie z Knihy Numeri. Boh nám dáva v túto slávnosť Bohorodičky tú, cez ktorú prúdia všetky milosti, už hneď na začiatku nám teda dáva všetko. Aj my by sme mali mať ochotu dať dnes Bohu všetko. Všetko, čo je v našich silách, myslí sa, a v našich možnostiach. Momentálnou možnosťou je zamyslieť sa nad tým, čo nám Boh dáva a už dal prostredníctvom tohto Slova a tohto svojho Jednorodeného Syna, Ježiša Krista, lebo v ňom prišla plnosť času, keď Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo (porov. Gal 4, 4-5), hovorí dnes sv. Pavol v Liste Galaťanom.
Aj najvznešenejšie Božie slovo zostáva mŕtvou literou a mŕtvym zvukom, ak sa nás osobne nedotkne, ak ho neprežijeme a ak si nenadobudneme osobnú skúsenosť. Už vieme z minulých vianočných dní, že Ježiš sa narodil, že Slovo sa telom stalo. Vedia to už aj pastieri a oni nám môžu byť príkladom toho, že nestačí vedieť, poznať, ale že to treba osobne prežiť. Viera v Krista sa stáva osobnou, až keď ju osobne prežijeme, dotkneme sa jej, skúsime ju. Teraz zažívajú to, o čom iba počuli. Na vlastné oči sa presvedčili, že čo im hovorili anjeli, je pravda, ktorú treba povedať všetkým ľuďom. Viera nemôže byť súkromnou záležitosťou toho, kto uveril a presvedčil sa, že Kristus je vyslobodením pre všetkých. Pastieri počuli, teraz vidia a ohlasujú Pánovo narodenie. Sú pre nás svedkami, že Boh má vždy niečo pre nás pripravené ako výzvu k novému začiatku. A oni sa stali svedkami toho, čo Boh pre nich pripravil. Ich zmena života nastala, keď videli a uverili, že Boh naozaj splnil, čo povedal. Od tej doby Boha za všetko chválili a zostali v jeho prítomnosti.
Toto by mohol byť aj náš dobrý začiatok v tomto novom roku, vidieť, čo pre mňa robí Boh, uveriť a nenechať si to pre seba, ale svedčiť o tom všetkým chválou a vzdávaním vďaky Bohu. Panna Mária toto všetko, čo videla a počula, uchovávala vo svojom srdci. Určite sv. Lukáš má toto poznanie od nej. Podrobnosti totiž tu zachytené môžu vyvierať iba zo srdca, ktoré premýšľalo o Božích veciach dlhý čas a poznalo aj ich naplnenie. Nech Ona, Matka Božia, nám pomôže rodiť v sebe Božieho Syna, vieru v neho i v tomto novom roku!