Drahí bratia a sestry. Čo je nové? No predsa Nový rok. Len to? Povedia si skeptici. Nie, je tu aj nová možnosť niečo získať, prísť k nejakým peniazom, postúpiť v kariére, povedia si materialisti. A čo si povieme my kresťania? Čo si po-vieš ty? Čo ty očakávaš?
Liturgické texty dnešnej nedele nám oznamujú, že Božia múdrosť, ktorá bývala v Jakubovi, sa zjavila ešte výraznejšie celému svetu. Múdrosť, Božie slovo, sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Bolo od počiatku, skrze neho všetko povstalo, v ňom bol život a v jeho živote svetlo pre ľudí. Aj pre nás bratia a sestry. Kristus - svetlo sveta sa narodil a človek je povolaný mať účasť na jeho živote, tešiť sa jeho svetlu a bezpečne kráčať v tomto Novom roku dopredu. Už sme začali mnohokrát Nový rok, ale začali sme tie roky, čo máme za sebou, skutočne žiť v tomto svetle? Hľa je tu nová príležitosť, ktorú nám posiela Boh ako dar do Nového roka. Žiť život plný milosti, plný lásky a plný pravdy.
Boh – svetlo veriaceho ľudu svieti svetlom pravdy a vo svetle svojej pravdy sa dáva poznať všetkým národom. Syn, ktorý svieti svetlom pravdy, oslobodzuje nás od zlých návykov. Ak milujeme Boha, budeme zachovávať jeho prikázania. Svetlo svieti vo tmách, ale tmy ho nepriali.
Pod zemou žila tmavá jaskyňa. Samozrejme, že niky nevidela svetlo, a preto ani nevedela ako svetlo vôbec vyzerá. Jedného dňa slnko pozvalo jaskyňu hore, k sebe. Jaskyňa bola okúzlená a potešená, pretože ona nikdy svetlo nevidela. Po tomto všetkom sa cítila zaviazaná slnku a pozvala ho, aby ju prišlo niekedy navštíviť. Aj pre slnko to bolo zaujímavé, pretože ono zasa nikdy nevidelo temnotu. Keď však slnko vošlo do jaskyne, pozrelo sa okolo seba, trochu zmätené povedalo: „Kde je tá temnota?“ Žiadna tam totiž už nebola.
Bratia a sestry. Tam kde vojde Boh, tam sa hneď vyjasní. Boh prišiel na túto Zem, aby ľudí oslobodil od sebectva a priniesol im nové prikázanie lásky. Začnime tento proces oslobodenia od seba a pomáhajme v tom aj druhým. Svetským pohľadom sa takýto život zdá ťažký, nerozumný, neopatrný, vystavený riziku nepostupovať v kariére a v materiálnom zabezpečení. Môžeme byť v pokušení hľadať kompromisy medzi požiadavkami evanjelia a ponúk bezbožnej spoločnosti. Svet nás bude presviedčať, že musíme byť ešte pružnejšími, šikovnejšími, taktickejšími, lepšími hercami ako minulý rok, že vraj len tak niečo dosiahneme, že sa dá sedieť aj na dvoch stoličkách aj byť kresťanom aj svetsky zmýšľať.
Bratia a sestry. Kto sa však chce postaviť na stranu dobra a pravdy, svätosti a lásky, musí zhodiť masku zo svojej tváre. Koľko kresťanov prestalo chodiť do kostola len preto, že vraj tí, čo tam sedia v prvých laviciach, hrajú na dve strany. Niektorí vidia aj na kňazovi nedostatky. Či je to pravda, alebo je to len niečia výhovorka, to už nechajme na svedomie každého osobne. Či chodíme do kostola azda kvôli kňazovi? Kresťan nemôže žiť kdesi v závetrí ako neutrálny človek. Chceme pomôcť tomuto svetu, aby sa nešmýkal ďalej po naklonenej rovine do skazy alebo nie? Svet môžeme od tejto skazy zadržať len vtedy, ak budeme verní v pravde a láske. A nemyslime si, že ak nepôjdeme Kristovou cestou, cestou kríža, že sa zachránime. Nie! Ocitneme sa spolu so svetom v priepasti skazy.
Priznajme si, že pri svojich osobných previneniach sme doteraz často hovorili len o láske a pri previneniach iných len o pravde. Nebolo to správne. Pravda a láska musia ísť v našom živote odteraz spolu. Ak pociťujeme strach z Božej pravdy a spravodlivosti, vtedy si pripomeňme Božiu lásku a ak sa opovážlivo spoliehame na jeho milosrdenstvo, odťahujeme sa od spravodlivých namáhaní, vtedy nech nás opravuje myšlienka na Božiu pravdu a Božiu spravodlivosť.
Pán Ježiš často posilňoval svojich učeníkov, aby sa nebáli. Veď nato prišiel na tento svet, aby bol s nimi, aby ich sprevádzal, dodával im odvahu a posilňoval sviatosťami, najmä Eucharistiou. Tí, ktorí Ho prijímajú, dostávajú od ne-ho dar pokoja, ktorý svet dať nemôže. V tomto Novom roku môžeme medzi nich plnšie patriť aj my, ak chceme.