Drahí bratia a sestry, v prvom čítaní prorok Jeremiáš z Božieho vnuknutia nás oboznamuje s poslaním Vykupiteľa: „vyvediem vás z vašich hrobov“.
A v Evanjeliu Pán Ježiš nás vovádza do tajomstva Božej moci: vzkriesi Lazára z hrobu a spečaťuje svoju moc: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“
Aj nás, keď zovrie beznádejnosť, náručie smrti: „Kto v neho uverí“, začne žiť v náručí Božom. Preto žiada Pán Ježiš od sestier Marty a Márie: „Veríš tomu?“
Veríme, že je pri nás? Žiť s ním v jeho náručí znamená osvojiť si Ježišov príkladný život. Keď si svoj život uspôsobujeme podľa jeho slova, ako nás k tomu povzbudzuje terajší sv. otec František: „Čítajte Písmo sväté!“
Žijeme preto, aby sme uzreli Boha a jeho náručie, aby sme ho prijali v Eucharistii, aby sme modlitbou vyjadrili súhlas... Pozorujeme dnes v nás nezáujem o jeho prítomnosť – je predsa vo všetkých svätostánkoch sveta.
Benediktínsky mních z Írska o tom podáva svedectvo v knihe“ In sine Jesu“, vyšla v roku 2016. Od roku 2007 do roku 2016 sa tomuto kňazovi pri poklone pred bohostánkom prihovára Pán Ježiš podobne ako sv. Faustíne a žiada, aby prichádzal na adoráciu. „Veď tvoja poklona ťa viac uschopní k službe.“ „Povedz kňazom, aby prichádzali ku mne. A ty prichádzaj, ako len často môžeš, čo najčastejšie, v každom okamihu na teba čakám. Moje srdce je uspôsobené, aby ťa prijalo. Som uzatvorený vo svätostánkoch, kde ste ma uložili vlastnými rukami.“
„Eucharistia je viac než samo stvorenie, kto ma prijíma a vlastní vo sviatosti Božej lásky, vlastní všetko... Ako matka má radosť z jedného kvietka darovaného od svojho dieťaťa, aj ja mám potešenie z každej chvíľky venovanej z lásky pred mojou eucharistickou tvárou. Nezáleží až na tom, čo myslíš a hovoríš. Stačí, ak zažiješ moje pôsobenie, moju moc. A naliehaj na kňazov, aby prichádzali, ak nemôžu pre slabosť a chorobu, môžu v duchu a túžbe prichádzať ku mne..., aby ste obstáli v hodine skúšky, ktorá doľahne na Cirkev, ako v Getsemanskej záhrade... prosba je veľmi naliehavá. Dielo vykúpenia pokračuje vo sviatosti tela a krvi až do konca sveta, preto prichádzaj, ak môžeš, aj v noci a pros za záchranu kňazov...
Ku oltáru prinášaj všetko, čím si bol, čo si povedal a vykonal, skúsil. I svoje slabosti, za ktoré sa hanbíš, z narušených vzťahov a svätokrádeží. Tým mi dovolíš, aby som všetko zmyl svojou krvou a zničil v mori svojho milosrdenstva, vtedy ani žalobca to nepoužije proti tebe.“
Brat a sestra, keď myslíme na vzkrieseného Lazára, tak pri Eucharistii, sviatostnom stretnutí s Kristom sa nám tiež ponúka radosť, akýsi závan vzkriesenia, aj toho nášho. A pokrm večného života sa nám dennodenne ponúka pri sv. prijímaní.
Tiež v úsilí vzrastať v úcte a poklone eucharistického Krista aj v pripomínaní všade tam, kde sme, v práci, v škole, doma, v chorobe... Boh nikdy nie je vzdialený od nás, od nášho života, a ani my sa nevzďaľujme. Či Boh pre nás nechce viac dobro, než aké si my prajeme?
Drahí bratia a sestry, Ježišovo svedectvo o vzkriesení je stále oživované v dejinách Cirkvi, kde Boh vyvádza nás z našich hrobov, napríklad cez omilostených napr. Faustína Kowalská, alebo svojich zástupcov na zemi.
Súkromný fotograf pápeža sv. Jána Pavla II. Arturo Mari opisuje v knihe „Santo subito“ zázračné uzdravenie. Spomína si na Angličanku chorú na rakovinu. Pred svojou smrťou sa chcela stretnúť s pápežom. Zostávalo jej už iba pár hodín života. Priviezli ju britským vojenským lietadlom z Anglicka a potom sanitkou na audienciu. Pápež bol o nej upovedomený. Prišiel k nej, počul som, že jej povedal po anglicky: „Pomodlime sa spoločne.“ Pomodlili sa, potom ju pohladil a požehnal, žena bola zomierajúca. Myslel som, že neprežije cestu späť do Anglicka, a predsa. Vrátila sa domov, na druhý deň vstala z lôžka a začala chodiť. Neskôr založila v Londýne „Centrum boja proti rakovine.“
Bratia a sestry, je vždy pozoruhodné, ako sa Boh prejavuje, keď sa na zavolanie pristaví pri hrobe ktoréhokoľvek z nás, ak ho naliehavo a s vierou prosíme a prijímame...