Bratia a sestry!
Na okraji veľkého mesta bola veľmi chudobná štvrť. Bývala tam popri iných, jedna rodina s malými deťmi. Žili vo veľmi zlých pomeroch. Do ich chatrného domčeka pršalo, keď fúkalo, bol tam prievan a v zime zima. Boli to len poskladané plechy zo smetiska. Veľmi túžili po niečom lepšom, ale zatiaľ nevideli lepšiu možnosť. Jedného dňa k nim prišiel neznámy muž, pekne oblečený a začal im hovoriť o svojom návrhu na zlepšenie ich situácie. Nechceli veriť vlastným ušiam keď im povedal, že stavia pre nich nový dom v inej lepšej štvrti. Že im ho dal postaviť, aby sa mali lepšie, len musia počkať, že to ešte nejaký čas potrvá a potom sa môžu presťahovať. Ozaj nečakaná, priam zázračná správa. Budú radostne čakať na ten slávny deň.
Bratia, sestry, tento príklad skrýva v sebe jednu dôležitú myšlienku. Život v tej chatrči, to je život na tejto zemi, kde je veľa nedostatkov. Život v novom krásnom dome, to je život v nebi. Idem vám pripraviť miesto – hovorí Pán Ježiš. Idem vám postaviť nový dom, len musíte ešte trochu počkať, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. V dome môjho Otca je dosť miesta, mnoho príbytkov.
Toto v podstate povedal Ježiš apoštolom a cez nich aj nám pri poslednej večeri, keď sa lúčil s apoštolmi. Chcem, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Chcem, aby ste videli tú krásu Otcovho domu. Len vytrvajte, vydržte, prídem pre vás. Toto je zmysel života, správny pohľad na našu životnú púť. Že je to cesta za lepším, že je to výstup do Otcovho domu. A cestu kam idem poznáte. Ja som cesta, pravda a život. Svojím slovom nám svieti ako lampa na cestu a živí nás svojimi sviatosťami. Som s vami až do skončenia sveta.
Bratia, sestry, ako pekne to znie, ale ako ťažko sa tomu verí. Ako príliš hľadáme šťastie na tejto zemi, hoci je tu toľko ťažkostí a nedostatkov a ako málo túžime po tom novom dome v Nebeskom kráľovstve. S neochotou kráčame tou cestou, ktorú nám Ježiš ukázal. Prosme, aby pohľad na Pána Ježiša Zmŕtvychvstalého bol pre nás istotou, že to, čo nám sľúbil, aj splní.