6. veľkonočná nedeľa v roku „A“

Stalo sa to nedávno. Kňaz sa pýta navzájom snúbencov, kvôli čomu si berú jeden druhého. Mladí odpovedali: „Máme sa radi, je príjemný, je veľmi pozorná, je veselý a ja to potrebujem, lebo som častokrát smutná, nechceme byť sami. Kňaz sa poďakoval za úprimnosť, ale podotkol, že ich dôvody sú slabé. Nakoniec mladík povedal, že jej verí, pozná ju a preto ju miluje a chce s ňou prežiť život v láske. Áno, to je dôležité, aby ste si verili, poznali sa a napriek svojim chybám sa máte radi, podotkol kňaz.

Dnes nám Pán Ježiš povedal: “Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ Koho však môžeme milovať? Iba toho, koho dobre poznáme. Neznámu osobu nebudeme milovať, nebudeme ju počúvať, nevieme, kto to je a čo od nás chce. Je to pre nás všetkých tak logické, normálne. V tomto čase prežívame veľkonočné obdobie. Čo to pre nás znamená? Viacej si uvedomujeme, ako nás miloval i miluje Boží Syn Ježiš. Zomrel za nás, vstal z mŕtvych a je s nami prítomný. Mnohí poviete, veď ja tomu verím, je to naše krédo. Áno. Jedna vec je povedať, ale druhá aj podľa toho žiť. Byť verný Pánovi počas dňa, celého života, to už niečo stojí. To znamená, že ho milujem, poznám ho a ja mu verím, dôverujem. A tu je kameň úrazu. Málo poznáme nášho Pána a potom tak ľahko ho aj zaprieme, sme mu neverní a zabúdame na neho, čo v súčasnosti vidí každý, kto ma oči, kto vidí ako mnohí odpadávajú od Pána, opúšťajú aj jeho Cirkev.

Čo tu robiť?

Odpoveď môžeme počuť aj od Sv. Otca Františka, ktorý nám už viackrát pripomenul starú prax večernej modlitby, spytovania svedomia, zhodnotiť si deň, ktorý sme prežili. Aký to má zmysel? Spoznávame, čo pre nás urobil Pán, spoznávame aj svoje slabosti, vedie nás to k ľútosti, ale hlavne rastieme v lásku k nemu. Veríme, dôverujem Pánovi, lebo sme ho spoznali, pocítili jeho prítomnosť vo svojom živote. Kto tak žije, snaží sa milovať Pána a zachovávať jeho prikázanie. Kto tak žije, je spokojný, šťastný, vyrovnaný, aj keď si uvedomuje svoje limity, nedostatky, ale verí Pánovi, ktorý je pri ňom, ktorý mu pomáha, dvíha, aby vstal a nanovo každý deň začínal. Nie je to len samoúčelné. Je to aj veľké svedectvo pre svet, v ktorom žijeme. Môžeme dnes veľa pekného povedať o Pánu Bohu, mnohí nám už neveria... Ale svedectvo radostného, spokojného života je niečo príťažlivé a lákavé.

Milí bratia a sestry, nech nám Pán Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych, udelí milosť, aby sme mali čas každý deň sa zastaviť a spoznávať, čo pre nás robí. Je to cesta, aby sme ho ešte viac milovali, zachovávali jeho prikázania, verili mu a tak stále boli pripravení obhájiť sa pred každým, kto nás vyzve zdôvodniť nádej, ktorá je v nás.