Drahí bratia a sestry, niektorým miestam v Svätom Písme dodnes plne nechápeme. Toto dnešné je však jasné: Rozsievači (dnes by sme toto slovo mohli nahradiť slovom traktor so sejačkou), ktorý rozsieva zrno po poli. Z niektorých semien vyrastie iba byľ, ba z niektorých ani to. Z iných nadštandardná úroda. Rozsievač je Boh. On rozsieva svoje slovo (zrno). Pole tvoria jednotlivé ľudské osoby.
To, že nevyrástlo zrno, nie je problém Božieho slova. Je to problém pôdy, teda ľudskej osoby, ktorá nebola „ochotná“ prijať Božie slovo. Prečo? Vysvetľuje to sám Kristus. Toto sú jednotlivé postoje. Skúsme sa s pokorou nájsť, k akému po-stoju máme blízko:
- Človek si nestrážil tento vzácny poklad a nechal zlé-ho, aby mu ho zobral (napríklad počúvaním a čítaním bez vnútorného záujmu; primeranej duchovnej zvedavosti). Takýto postoj sa podobá pôde/ceste, z ktorej vtáci pozobali zrno.
- Človek so skutočnou radosťou počúva Božie slovo, ale keď zistí, že to pre neho znamená trénovať sa, odvahe niečo pre toto slovo aj vytrpieť, nevydrží. Preto často odchádza od slova ako dieťa po prvom tréningu, keď zistí, že futbal sa mu síce páči, ale viac na obrazovke. Takýto postoj sa podobá kamennej pôde, kde zrno síce chvíľu rastie, ale po chvíli zvädne.
- Človek si síce slovo ochotne a pozorne vypočuje; trénuje a bojuje vo svojom vnútri, aby slovo v ňom rástlo, avšak časom prídu lákavejšie ciele. Možnosť vyššej materiálnej stability, krása všetkého, čo sa dá kúpiť... a človek ani nevie, ako mu tieto veci prerástli cez hlavu. Takýto postoj sa podobá pôde, ktorú prerástlo tŕnie.
- Človek úspešne prejde všetkými vyššie spomenutými pokušeniami. Zažije radosť a pokoj, ktoré doteraz nikde inde nenašiel. Modlí sa so sv. Augustínom: Pane, chcem, aby všetko čo mám a čo som patrilo tebe. A za odmenu nechcem nič, len aby som mal väčšiu lásku k tebe. Príkladom pozorného počúvania Božieho slova a jeho uskutočnenia sú svätí.
Svätý Anton, pustovník (slávny otec mníchov; narodil sa v Egypte okolo roku 250) šiel ako zvyčajne do Pánovho do-mu a v duchu sa zaoberal myšlienkou, ako apoštoli opustili všetko a išli za Spasiteľom (porov. Mt 4,20) a ako tí v Skutkoch apoštolov (porov. Sk 4,35) predávali majetok a čo zaň utŕžili, prinášali apoštolom k nohám, aby sa to rozdelilo núdznym, a potom akú veľkú nádej majú uloženú v nebi. Tým zaujatý vošiel do kostola a práve sa čítalo evanjelium. Tu počul, ako Pán vravel onomu boháčovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným; potom príď a nasleduj ma a budeš mať poklad v nebi.“ (porov. Mt 19,21)
Antonovi bolo, akoby mu Boh pripomenul tieto sväté veci, akoby sa to čítalo iba kvôli nemu. Rýchlo vyšiel z Pánovho domu a majetok, čo mal po predkoch (mal tristo jutár úrodnej a veľmi peknej pôdy), daroval dedinčanom, aby nebol na ťarchu ani jemu, ani jeho sestre. Všetok hnuteľný majetok predal a veľa peňazí, čo zaň získal, rozdelil chudobným.
A keď opäť prišiel do Pánovho domu, počul, ako Pán hovorí v evanjeliu: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok.“ (Mt 6,34) Nemohol tam ďalej vydržať, vyšiel von a rozdal bedárom aj to málo, čo mal. Pracoval vlastnými rukami, lebo počul: „Kto by zaháľal, nech ani neje.“ (2Sol 3,10) Z časti toho, čo zarobil, kupoval si chlieb, druhú časť rozdával bedárom.
Často sa modlil, lebo sa naučil, že sa treba „bez prestania modliť“ (1Sol 5,17) v samote. A čítal tak pozorne, že mu neuniklo nič, a zapamätal si všetko, čo bolo napísané, takže mu neskôr pamäť nahrádzala knihy.
Všetci obyvatelia dediny a dobromyseľní muži, s ktorými sa stýkal, volali ho Božím priateľom, lebo videli, aký je to človek. Jedni ho milovali ako syna, iní ako brata. Prevzaté z posvätného čítania zo 17.01.
Drahí bratia a sestry, možno nemáme povolanie sv. Antona, ale nezabúdajme pri pohľade na jeho hrdinské prijatie Božieho slova pozrieť do vlastného srdca. V duchu sa pridajme k tejto modlitbe: Pane, chcem byť dobrou pôdou. Dávam ti moju sústredenosť. Dávam ti odvahu bojovať, aj keď sa mi bude zdať tvoje slovo náročné. Dávam ti všetko a aj nožnice, aby si všetky ciele, ktoré by príliš bujneli, mohol si ostrihať. Pane, pomôž mi byť dobrou pôdou. Amen.
EXKURZ PRE RODINY S DEŤMI:
Drahí bratia a sestry, milí rodičia! Aj nás dnes Pán pozýva k práci na vlastnej pôde nášho srdca a na pôde sŕdc vašich nedospelých detí. Nadarmo by Boh hovoril k nim, ak by ich srdce nebolo pripravené. Nadarmo by roľník sial zrno do nepripravenej pôdy. Vyšlo by nazmar aj zrno, aj námaha rozsievača. Je dobrá skúsenosť od rodičov, ak si pri nedeľnom obede alebo pri inej príležitosti urobia s deťmi určitý tréning pozornosti na Božie slovo. Pri obe-de sa opýtajú, čo ste si zapamätali z kostola? Možno si niektoré dieťa zapamätá jednu vetu z niektorého čítania, iné nejaký príklad z kázne. Takto rodičia vytvárajú dobrú pôdu u seba i svojich detí pre Boží vzrast Boha a jeho skutkov v živote svojej rodiny.