16. nedeľa v Cezročnom období rok „A“

Vo svete často badáme, že zlým ľuďom sa dobre darí. Už starozákonný človek mal takúto skúsenosť, že bezbožní všetko majú, kým spravodlivý často nevinne trpí. Niekedy sme aj my v pokušení si myslieť, že sa azda oplatí žiť bezbožne. Lebo ako sa Boh môže pozerať na to, že hriešnikom sa žije lepšie?!

Pán Ježiš nám v mene svojho Otca odpovedá podobenstvom o pšenici a kúkoli. Poukazuje na Božiu zhovievavosť a nás vedie k trpezlivosti. Zároveň však vyjadruje Jeho spravodlivosť a ukazuje, že Boh nie je ľahostajný k zlu.

„Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.“

Každé dobro, každý dokonalý dar pochádza zhora, od Boha. Ježiš Kristus, skrze ktorého bolo všetko stvorené a ktorý svojím Duchom obnovuje svet, je rozsievač, ktorý rozsieva dobré semeno. Ako sme uvažovali minulú nedeľu, my prijímame takéto dobré semeno do pôdy nášho srdca. Boh však dovoľuje, aby pôsobil aj Zlý – padlý anjel – diabol; a sú aj takí, ktorí mu otročia. Aj keď je Boh Bohom, nechce človeku uprieť slobody, ktorú mu dal pri stvorení. Boh si praje, aby do žatvy rástlo spolu obilie a kúkoľ.

Podobenstvo o pšenici a kúkoli nám pripomína, aby sme rešpektovali Božiu zhovievavosť. Varuje nás pred tým, aby sme “vytrhávali“, to znamená, že nemáme posudzovať a odsudzovať. Boh vo svojom milosrdenstve nechce smrť hriešnika, ale aby sa napravil a žil. Boh svojou milosťou dokáže to, čo si ľudsky nevieme predstaviť: zmeniť kúkoľ na pšenicu. Keby Boh nebol zhovievavý k hriešnikovi, nemali by sme svätého Matúša, Pavla, Augustína; a keby s nami tvrdo zaobchádzal, tiež by sme tu už neboli.

Na konci bude žatva, ktorá značí deň súdu, čas definitívneho triumfovania dobra nad zlom. Boh nenechá zlo nepotrestané: Boh zasahuje proti zlu, a preto musí ako sudca aj trestať, aby dal zavládnuť spravodlivosti; v Božom treste je Božia spravodlivosť. Žalmista volá o hriešnikoch, že ich domy sa stanú ich hrobmi, lebo si svoje domy vybudovali na úkor bedárov a svätý Jakub konštatuje, že ich vypasené telá si sami takto pripravili na deň zakáľačky.

Keď si uvedomíme, ako skončí kúkoľ, nemáme teda čo závidieť zlým. Uvážme naviac aj to, že keby sa tu na zemi mal hriešnik čo ako dobre, zaháňajúc výčitky svedomia alkoholom, hýrením, zábavami, stále ešte nemá všetko, nikdy nebude mať pokoj srdca.

Vytrvajme v dobrom. Ako pšenica prinášajme úrodu dobrých skutkov. Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.