KŇAZSKÁ ZLOŽKA prejavuje v hnutí Nazaret svoje osobitné snahy najmä tým, že v ňom udržiava pomocou duchovného vedenia spoločného ducha a povzbudzuje členov sledovať ciele, ktoré vyplývajú z jeho charizmy.
Robí to na úkor svojho voľného času, zvyšujúcich síl i hmotných prostriedkov popri pastoračných povinnostiach, ktoré koná z biskupovho poverenia.
Pritom sa teší, že môže razom dokazovať svoju vernosť hlave miestnej i všeobecnej Cirkvi podľa 73. bodu spomenutej pápežskej exhortácie.
Robila tak od začiatku. A to aj vtedy, keď bolo treba túto vernosť dotvrdzovať väzením alebo aspoň odsunutím do civilných, zväčša manuálnych služieb. Takéto skúšky, ktoré trvali aj dvanásť rokov, podstúpilo z tohto hnutia desať kňazov.
Osobitosť snáh kňazov hnutia Nazaret predstavuje aj ich pracovitosť a spoľahlivosť v službe miestnym cirkvám.
Pre tieto dve vlastnosti sú medzi týmito kňazmi traja profesori teológie, štyria dekani, špirituál dekanátu, člen presbyterskej rady, diecézny riaditeľ Pápežských misijných diel, predseda diecéznej komisie pre mládež, súdny vikár, metropolitný sudca, dvaja sudcovia cirkevných súdov, obhajca zväzku, kňaz zodpovedný za pastoráciu Rómov v Nirtianskej diecéze.
Medzi kňazov hnutia Nazaret patril aj Mons. Ferdinand Javor, ktorý zomrel dňa 16.11.2013 veku 73 rokov. TK KBS pri príležitosti jeho úmrtia zverejnila o ňom okrem iného, že od r. 1987 zastával úlohu špirituála v Kňazskom seminári v Bratislave. Od r. 1990 bol tajomníkom na ABÚ v Trnave. V r. 2009 bol ustanovený za výpomocného duchovného v Sládkovičove a od júla 2013 až do smrti pôsobil ako výpomocný duchovný v Šali. Popri pastoračnej činnosti bol cirkevnou hierarchiou poverený spoluprácou pri vydávaní mnohých liturgických, či iných kníh, napr. Svätého písma, ktoré vyšlo v Ríme v r. 1995, Lekcionárov, Liturgie hodín, Liturgických čítaní na každý deň, Misála a i. Jeho službu Cirkvi ocenil aj Sv. Otec Ján Pavol II., keď ho menoval za kaplána Jeho Svätosti. Zvlášť si cenil kňazské spoločenstvo, ktoré obohacoval svojou prítomnosťou a svojimi schopnosťami, ktorými ho obdaril Pán.
V ukrajinských misiách zastupujú kňazskú zložku tohto hnutia dvaja spolubratia.
Dôstojné zastúpenie majú i v literatúre, najmä katechetickej pre deti a formačnej pre mládež a dospelých.
Čim je toto hnutie pre tých, ktorí správne pochopili Božie volanie ku kňazstvu, nech dopovie list, ktorý poslal seminarista z piateho ročníka zakladateľovi hnutia.
Vážený duchovný otec,
Srdečne Vás pozdravujem. Už štyri roky mám možnosť spoznávať toto hnutie celkom z blízka. Nachádzam v ňom veľa cenného, čo ma obohacuje a pomáha mi žiť ako kresťanovi.
Spoločenstvo a duchovné vedenie sú pre mňa dvomi životne dôležitými objavmi. Prvý dotyk so spoločenstvom som mal cez svojho duchovného vodcu J. H. SDB, kde som v skupine mladých mohol vyzrievať. Odkedy som toto spoznal, pociťoval som silnú túžbu žiť svoju vieru spolu s inými v komunite alebo spoločenstve. Priťahuje ma úprimnosť sŕdc v malom spoločenstve, kde sa učíme vzájomne sa milovať, obrusovať sa, povzbudzovať a spoločne sa modliť.
Potom rok pred vstupom do seminára som mal možnosť stretávať sa v spoločenstve s chlapcami, ktorí sa pripravovali na život v seminári. Bolo to pod vedením kňaza z hnutia Nazaret, u uja Jožka B. Až v spoločenstve som sa dokázal jasne rozhodnúť pre kňazské povolanie.
Vďaka duchovnému vedeniu začal som brať svoj život zodpovedne. Spoznal som svoje vnútro, učil som sa byť úprimný a nachádzal som smer, oporu i povzbudenie v živote. Som veľmi vďačný za to, že môžem mať teraz duchovné vedenie u Mariana B. Túžim celý život vyrastať v bratskom spoločenstve. Je to hodnota, ktorej sa už nikdy nechcem vzdať.
Cez rozjímania, ktoré som začal asi vo svojom pätnástom roku z Deň čo deň a neskôr z Počuli sme slovo Pánovo, z Hovor Pane, a z Odrobín, dostával som do seba vzťah k Božiemu slovu. Som vďačný všetkým, ktorí mi v tomto otvárali oči, i Vám, ujo Janko, za tieto pomôcky k rozjímaniu. V budúcnosti, ak Pán Boh dá, ako kňaz chcem aj ja iných nadchnúť pre Božie slovo a i sám objavovať nové spôsoby, ako urobiť Písmo príťažlivým pre mladých.
Dôležitosť pastorácie rodín som začal hlbšie chápať až po kontakte s hnutím Nazaret. Dovtedy som o tom veľa nevedel. Bolo to pre mňa nové poznanie. Páči sa mi, s akým nasadením sa rodičia v rodinách hnutia výchovne venujú svojim deťom. Teraz už viac chápem, ako kľúčovo dôležité pre Cirkev je pomáhať, aby vznikali duchovne zdravé a na Pána úplne zamerané rodiny.
Povzbudzuje ma, že hnutie je upriamené na individuálne kontakty. Pracuje sa s malými skupinami, ale do hĺbky.
Vidím tiež ako veľmi cenné, že mladí ľudia tu dostávajú účinnú pomoc pri zorientovaní sa vo svojom povolaní. Rád sa stretávam s mladými a aj ja im chcem v budúcnosti pomáhať objavovať ich povolanie.
Priťahuje ma na hnutí aj chápanie súčasnej doby, realizmus v spiritualite a žitie Druhého vatikánskeho koncilu v praxi, a tiež to silné zameranie na učenie pápeža i vernosť a poslušnosť predstaveným Cirkvi, akú nachádzam len u mála iných kňazov.
Znakom doby sú aj nové hnutia a komunity, kde sa snažia spoločnú spiritualitu prežívať spolu v jednote kňazi, zasvätené ženy, rodiny i mladí. Tento cenný prvok nachádzam aj v hnutí Nazaret.
Ujo Janko, toto sú veci, ktoré ma na hnutí priťahujú a veľmi mi pomáhajú na ceste k Pánovi. Keďže sa chcem stať užitočným pre Cirkev a dať svoj život k dispozícii pre službu Božiemu kráľovstvu, vidím v tejto spiritualite cestu vhodnú i pre mňa.
Som vďačný Pánovi za to, čo som mohol doteraz spoznať a zažiť a tiež Vám za podanú pomocnú ruku.
Preto Vás láskavo žiadam o prijatie do hnutia Nazaret.
Prosím zároveň Pána Boha na príhovor Panny Márie o viac svetla, aby Vaše i moje rozhodnutie bolo v súlade s Božou vôľou.
V modlitbe s Vami spojený
B. Č.
patrí medzi tie duchovné hnutia, ktoré daroval Boh svojej Cirkvi po Druhom vatikánskom sneme, aby ju nimi chránil pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z útokov na jej slobodu alebo na jej pravosť.
Toto hnutie vznikalo a rozvíjalo sa ako ojedinelé v krajinách strednej a východnej Európy, kde po štyridsiatich rokoch vystriedala nebezpečnú politiku komunistického biča oveľa nebezpečnejšia politika západoeurópskeho cukru.
