I
Poslanie pripútalo Krstiteľa k Jordánu. K jeho dolnému toku, kde bolo najviac vody. Presnejšie k Salimu – naproti Jerichu.
Tam sa usadil, aby svojimi kázňami viedol zástupy k pokániu a pripravoval ich tak na príchod Pánovho Pomazaného.
Keď sa medzi zástupmi objavil aj sám Ježiš, Ján naňho ukázal, ale nikto sa za ním nepohol.
Možno preto, že ho Ján predstavil ako Baránka, určeného na zabitie.
Blízkosti tých, ktorí sa až takto obetujú, sa ľudia boja. Nikto teda za ním nešiel.
A predsa niekto.
Dvaja Jánovi učeníci.
Dvaja, ktorých mal Ján istotne veľmi rád. Mal ich rád vtedy, keď boli pri ňom, keď ho počúvali, ale zvlášť teraz, keď ho nechávali preto, že ho dobre počúvali.

II
Stál znovu na obvyklom mieste. – Starosť o Božie kráľovstvo si vyžaduje spoluprácu.
Spolupráca rozdelenie úloh.
A rozdelenie úloh nezriedka aj rozdelenie miest. No v nijakom prípade nesmie pri spolupráci na Božom kráľovstve dôjsť k rozdeleniu sŕdc.

Stál aj s dvoma učeníkmi. – Mať pri sebe zástupy, to je niečo. Mať aj svojich učeníkov, to je viac.
Ale vedieť zostať sám, vedieť sa kvôli Kristovi zrieknuť aj tých najmilších, to je najviac.

III
Ján mohol svedčiť o Ježišovi až potom, keď sám uprel na neho svoj zrak...
O Božom Synovi nemôže presvedčivo hovoriť nikto, kto ho nepozná, a nikto ho nepozná, kto sa naňho dôkladne nezadíva pomocou tých jeho slov a skutkov, ktoré podáva evanjelium.
Časté a sústredené počúvanie blahozvesti je prvou podmienkou každého apoštolátu, prvým predpokladom každého kresťanského svedectva.

IV
Pane, tvoj predchodca Ján stál na obvyklom mieste a odtiaľ ukázal na teba svojim učeníkom, ktorí neváhali a hneď sa za tebou pohli.
Daj nám, prosíme, pochopiť, že aj my môžeme mnohých za tebou usmerniť tým, čo bežne robíme na mieste svojej povinnosti; ale aj to nám daj pochopiť, že to môžeme len vtedy, keď budeme pritom na teba často a dôkladne upierať svoj zrak. Amen.