I
Keď Ježiš kráčal do Jeruzalema cez učenícke nepochopenia a samaritánske odmietania, chcel sa k nemu ktosi pripojiť.
Tomuto Ježiš pripomenul, že len ten ho môže nasledovať, kto sa odhodlá na život plný zmien, na stále prispôsobovanie sa novým okolnostiam, novým ľuďom a ich práve vznikajúcim potrebám.
Každý jeho učeník musí v dôsledku toho hneď na začiatku vypovedať celoživotný boj rutine, pohodlnému udomácňovaniu sa a akémukoľvek navykaniu si na osoby, veci, miesta a spôsoby.
Jeho poslanie mu nedovolí ani tak sa vracať na určitý pevný bod, ako sa vracia líška do svojho brlohu alebo vták do svojho hniezda.
Stále bude musieť čosi hľadať a stále čosi zanechávať. Hľadať, čo potrebuje Božie kráľovstvo, a zanechávať to, čím sa rast tohto kráľovstva už nepodnecuje, ba už aj utlmuje a znemožňuje...
Odpúšťať nepohostinným, nevľúdnym Samaritánom nie je ľahké, ale tak sa zdá, že táto ďalšia podmienka nasledovania Ježiša je náročnejšia.

II
Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš. – Priateľu, chcieť ísť za mnou je naozaj veľa. A chcieť ísť za mnou všade, to je vrchol... Len daj pozor, aby ti zo slova „všade“ netrčala ešte predstava určitého mesta, domu, určitého súkromia a určitého pohodlia.

Líšky majú svoje skrýše. – Aj ja som mal svoj Nazaret, ale prišiel čas pohybu kvôli kráľovstvu...
Ak ma chceš nasledovať, vzdaj sa hneď všetkého, čo máš... Všetko musí mať za chrbtom ten, kto chce mňa mať pred očami.

III
Ježiš nemal kde hlavu skloniť.
Ale jeho učeníci majú svoje bývania.
A niektorí celkom slušné.
Treba tu niečo povedať?
Nič, ak sú pre nich Nazaretom, v ktorom sa vychováva a pripravuje na budúce poslanie...
Alebo ak sú pre nich Betániou, ktorá prijíma na krátky oddych tých, čo ohlasujú Božie kráľovstvo.
Nesmieme však zabudnúť, že Pánovi učeníci majú svoje bývania aj na to, aby sa v čase potreby mali od čoho odpútať.
Môžu zostať spokojní, ak aspoň občas nemajú v nich ani oni kde hlavu skloniť.
A ako je to v našom dome?
Môžeme povedať, že je domom služieb Božiemu kráľovstvu? A čo je príčinou, že ním nie je?
Alebo aspoň nie v takej miere, v akej by mohol a mal byť? Nie je to tak pre našu prílišnú citlivosť na poriadok, našu naviazanosť na drahé zariadenia a na príjemné súkromie?

IV
Pane, uvedomujeme si, že naše domy a naše byty nemôžu byť nikdy úplne naše.
Preto ťa prosíme, aby si nám pomáhal čím prv ich premeniť pomocou horlivosti za tvoje kráľovstvo a pomocou bratskej pohostinnosti na dobre využité služobné miestnosti.
Veríme, že nás vypočuješ a my sa časom viac pripodobníme tebe, ktorý si nemal ani kde hlavu skloniť. Amen.