I
Ježišovi poslucháči vnímali toto podobenstvo asi veľmi pozorne.
Veď žili v obchodnom prostredí Jericha.
A žili v Herodesovom meste, ktoré ešte nezabudlo na to, ako si šiel jeho syn Archelaus po kráľovskú hodnosť k cisárovi, odkiaľ sa vrátil bez nej a potom sa ako doživotný správca krajiny kruto vypomstil na tých, ktorí uprosili cisára, aby im ho nedával za kráľa.
Podobenstvo o rozdeľovaní mín, ktoré Pán pripája k tejto príhode, veľmi umocňuje záver, ktorým chcel Ježiš pripraviť poslucháčov na svoj odchod, ale aj na svoj príchod.
Odchádzal, aby sa na konci vekov zasa vrátil v moci a sláve, aby odmenil verných a potrestal nedbalých, ale najmä vzbúrených...
A nebude zaiste od veci, ak tu pripomenieme, že mínou v tomto podobenstve je blahozvesť, ktorá sa rozmnožuje tým, že sa aj iným rozdáva, že sa rozdeľuje...

II
Pane, hľa, tvoja mína. – Hľa, tvoje evanjelium, ktoré si mi zveril...
Vraciam, čo som dostal.
Nerozmnožené síce, ale celé.
Pane, celé som ho zachoval...

Vezmite mu mínu. – Kto sa v mojej službe nenamáha, kto pre mňa nezískava, kto moje evanjelium nerozširuje, ten nech nehovorí, že ho zachováva.
Viete predsa, aký je jeho záver.
Takto sa končí: Iďte teda s ním do celého sveta a ku každému stvoreniu!

III
Pán si raz zavolá každého, komu zveril mínu svojej blahozvesti.
A každého sa opýta, čo ňou získal, ako ju rozmnožil...
My ju denne berieme do rúk. Ale ak len preto, aby sme mali vedomie, že ju máme, a potom ju vo svojej nedbalosti na celý deň odkladáme do šatky zabudnutia, uvedomme si, čo nás podľa tohto podobenstva čaká pri Pánovom príchode...

IV
Pane, ty sa vyhrážaš tým, čo sú v tvojej službe nedbalí. A vieme, že to myslíš veľmi vážne.
Prosíme ťa o odvahu viac sa namáhať, alebo ak sme zatiaľ úplne nečinní, prosíme ťa o odvahu ihneď začať...
Nech za darovanou odvahou príde činnosť, za činnosťou úspech a za úspechom tvoja pochvala a odmena. Amen.