I
Keď sa tu hovorí o Ježišových bratoch a sestrách, niektorí si myslia, že tu ide o ďalšie Máriine deti, ktoré mala s Jozefom, alebo o tie, ktoré mal Jozef s predchádzajúcou manželkou.
Čo na to povedať?
Je to úplne pomýlené a ničím nepodložené tvrdenie. Ak vieme, že hebrejčina a aramejčina majú pomerne chudobný slovník, a označujú preto na viacerých miestach v Písme slovom „brat“ aj vzdialenejších príbuzných, nemusíme sa pri tejto otázke zastavovať...
Iným sa zasa vidí, akoby tu Ježiš, náš Pán, nemal chuť stretnúť sa so svojou matkou a príbuznými.
Nezdá sa.
Toto z jeho slov nevyplýva.
Chce sa nimi len to zdôrazniť, že duchovná rodina, ktorá sa tvorí okolo neho plnením Božej vôle, je vyššieho, duchovného rázu.
A v tejto krátkej stati je ešte niečo, na čo netreba zabudnúť. Všimnime si, že svojich duchovných príbuzných, čo plnili Božiu vôľu počúvaním jeho slova, nazval menami, ktoré naznačujú najbližší príbuzenský vzťah...
Nechcel teda, aby jeho vznikajúca Cirkev bola iba školou alebo úradom, kde sa plnia priania predstavených síce presne a načas, ale meravo, bez vnútornej účasti...
On zakladal svoju Cirkev ako rodinu, v ktorej poslušnosť a presnosť sú ako v škole a v úrade, ale okrem nich aj vzájomná dôvera a stála úprimná srdečnosť...
Na takú nejakú náboženskú organizáciu, ktorá môže vzniknúť a udržiavať sa hocičím, aj štátnou mocou, financiami alebo organizačnou šikovnosťou niektorých jedincov, by sa náš Pán určite nepozrel, nevystrel nad ňu svoju ruku a nepovedal by: Toto je moja matka, moji bratia i sestry...

II
Kto je moja matka a moji bratia? – Keď sa takto pýtam, nezapieram tú, ktorá ma zrodila, a neodmietam tých, s ktorými som rástol... Len presnejšie určujem stupnicu mojej a vašej blízkosti.
Chcem povedať, že sú mi bližší príbuzní po Otcovi, ktorého mám na nebesiach, ako tí, s ktorými ma spája pokrvenstvo po matke.

III
Ak nás tu Pán upozornil, že duchovné príbuzenstvo, ktoré vzniká počúvaním a plnením Božieho slova, je viac ako najpokrvnejšie pokrvenstvo, tým nás zároveň vyzval preskúmať sa, či naše starosti o rodinu podľa tela neprevyšujú a neprehlušujú naše starosti o blízkych po Bohu...
Pod vplyvom tohto jeho slova by sme teda z našej strany mali urobiť všetko, aby jeho Cirkev, v ktorej žijeme, bola nielen školou a organizáciou, ale pravým rodinným spoločenstvom, aby bola v nej jednota cieľov a prostriedkov a úplná otvorenosť a stála ochota k bratskej a sesterskej pomoci.
Takáto snaha by bola zrejmým dôkazom, že sme pochopili, čo nám tu Pán chcel povedať.

IV
Pane, rozlične pôsobíš týmto svojím slovom na naše duše... Niektorých z nás ním zaraďuješ medzi svojich bratov a sestry – začleňuješ do svojej rodiny...
Niektorým ním dávaš na vedomie, že ešte v nej nie sú. Ale všetkých nás ním povzbudzuješ a pozývaš, aby sme sa plnením Božej vôle čím prv dostávali medzi tvojich najbližších.
K tomuto svojmu povzbudeniu daj nám potrebnú milosť, ktorou sa aj vnútorne staneme tým, za čo sa navonok možno ešte nie dosť oprávnene pokladáme. Amen.