I
Ježiš nazval svojich učeníkov soľou. A potom aj svetlom.
Tak ako seba... (Jn 8, 12).
Soľou preto, že majú chrániť svet od mravného zahnívania a pričiňovať sa, aby ľudia zostali ľuďmi...
Svetlom preto, že ich prostredníctvom majú ľudia spoznávať Boha a stávať sa tak Božími ľuďmi...
Majú ľuďom sprístupniť Syna, cez ktorého sa potom dostanú k Otcovi.
Túto úlohu však splnia len vtedy, keď sa mu stanú podobnými v myslení, v slove, ale najmä v živote.
A keď ju budú plniť bez najmenšej prestávky, nepretržite, budú pred očami ľudí ako mesto na návrší, ktoré sa nemá kam ukryť, a nie ako horiaca svieca, ktorá pod mericou stráca dôvod svojho bytia a čoskoro aj sama zhasne.
Pánovi učeníci musia stáť na mieste, z ktorého je ich svetlo najúčinnejšie.
A musia pritom naplno horieť.
Tlením by nikomu neposlúžili.
Ich skutky majú byť teda výrazne Božie, také, aby každý, kto ich dôkladne skúma, musel pripustiť, že im k nim dáva vnuknutia a silu sám Boh.
Ich činy nemusia byť v každom prípade výnimočné, do očú bijúce.
Drobné skromné skutky môžu niekedy viac povedať o Božom prebývaní a pôsobení v človeku ako tie veľké, obdivuhodné...
Vo všeobecnosti nám týmto svojím slovom chcel Pán pripomenúť, že kto sa stal jeho učeníkom, musí ním zostať vždy, všade a do všetkých dôsledkov.
Bez stálej snahy o výraznú podobnosť s ním, ktorý je prvým a pravým svetlom sveta, nemôže ani jeden jeho učeník splniť svoje poslanie, dosiahnuť potrebnú užitočnosť a získať nádej na jeho odmenu.

II
Vy ste svetlo – poslaní ste zápasiť s tmou, ktorú by ste nepremohli, keby ste boli len čmudiacimi knôtmi...
Ak chcete poslúžiť, nemôžete iba tlieť.
Musíte horieť, aj keď viete, že to znamená umenšovať sa a postupne sa stravovať.

Lampu stavajú na svietnik – aby svietila všetkým, čo sú v dome...
Všetkým, čo patria do pokrvnej alebo duchovnej rodiny... Nebýva to ľahké...
Vzdialeným sa dá posvietiť aj slovami.
Ale pre tých, čo sú v dome, sú svetlom hlavne skutky.

Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi – aby ďakovali za vás Bohu, že vám dal poslanie, ochotu i schopnosť byť pre nich svetlom.

III
Pán Boh dáva všetkým ľuďom možnosť dosiahnuť čnosť, čnosťou jeho obľubu a obľubou odmenu.
Ale voči nasledovníkom svojho Syna je štedrejší...
Týmto dáva silu k takým čnostiam, ktorými sa stávajú pre iných svetlom.
Svojou väčšou silou, prenikavejšou múdrosťou, výraznejšou umiernenosťou a presnejšou spravodlivosťou sú pre svoje okolie živým svedectvom o Božej prítomnosti a o Božom pôsobení vo svete.
Dalo by sa to aj o nás povedať?
Aká je naša sila v podobe odvahy i výdrže? Prejavuje sa aj tam, kde ju iní bežne strácajú?
A čo naša múdrosť v slovách a v celom našom počínaní? Je schopná presviedčať ľudí, že sme vo veľmi častom styku s tým, ktorý je jej zdrojom i jej vrcholom?
A aká je naša umiernenosť v jedle, v pohlavnej záľube a v hneve?
A čo naše úsilie, aby sa každému dostalo, čo mu patrí? Tieto čnosti by nám nemali chýbať. Najmä nie tam, kde sa máme stať pre iných svetlom.

IV
Pane, už vieme, že len natoľko spĺňame svoje poslanie medzi ľuďmi, nakoľko im sprostredkúvame teba, jediné a pravé svetlo sveta.
Len natoľko im slúžime v tomto ohľade, nakoľko vyjadrujeme pred nimi tvoje názory a konáme tvoje skutky.
Daj nám, prosíme, svojho Svätého Ducha, aby sme ťa mohli jeho vplyvom stále dôkladnejšie poznávať a stále vernejšie iným predstavovať. Amen.