I
Keď anjel navštívil Máriu, bola už zasnúbená.
Podľa nášho poriadku bola po sobáši, ale ešte pred svadbou.
Čakala, kým si ju Jozef v svadobnom sprievode vovedie do svojho domu.
Či bola zasnúbená s Jozefom ako so svojím budúcim manželom alebo len ako s ochrancom svojho panenstva, o tom netreba diskutovať.
Diskusiou by sme robili na jednej strane nezmyselnou jej otázku: „Ako sa to stane...?“, čo si, zaiste, nemôžeme dovoliť, a na druhej strane by sme uberali čosi manželstvu, ktoré je svätou Božou ustanovizňou.
Pre každého človeka je viac to, čo chce od neho Boh.
A od Márie chcel vzhľadom na svoj veľký plán jedno i druhé – panenstvo i materstvo v tajomnej súhre.
Z evanjelia sa dozvedáme, že anjelov pozdrav ju prekvapil a prinútil zamyslieť sa.
Nedivme sa.
Bol naozaj zvláštny.
Celý, od začiatku až do konca.
Vo Svätom písme vystupujú totiž anjeli ako muži. Ak v tomto prípade muž pozdravil ženu, bolo to vzhľadom na vtedajšie mravy niečo naozaj zvláštne.
A nezvyklý bol aj titul „obľúbená“. *(Takto prekladá Máriino oslovenie Nový zákon, SÚSCM, Rím 1968: „(Bohom) Obľúbená.“)
Takéto oslovenie sa nepoužívalo pri pozdravoch.
Ani pri takých nie, ktorými sa chcelo niekomu polichotiť.
Najzaujímavejšie boli však slová: Pán s tebou...!
Tieto asi najviac nútili Máriu zamyslieť sa.
Takýmito slovami uisťoval totiž Boh v Starom zákone svojich vyvolencov Mojžiša, Jozueho a Gedeona vtedy, keď ich chcel použiť na záchranu svojho ľudu.
Keď anjel upokojil Máriu, naznačil jej, o čo ide.
Povedal jej: Obľúbená si u Boha a podľa jeho priania máš počať a porodiť Mesiáša, ktorého kráľovstvu nebude konca.
Po Máriinej otázke: Ako sa to stane... nasledovala tretia fáza posolstva, nasledovalo zvestovanie tajomného vtelenia.
Anjel jej vysvetlil, že nepočne obyčajným, ale zázračným spôsobom, a že to, čo sa z nej narodí, bude Boh z Boha, Boží Syn v tom pravom a jedinečnom význame.
Bolo to naozaj priveľa.
Hebrejská žena mohla potichu túžiť, aby sa stala matkou Mesiáša, ale aby sa stala matkou Božieho Syna, to prevyšovalo akékoľvek jej sny.
Keď potom spomenul anjel Alžbetu, urobil tak preto, aby sa aj v tomto prípade zachoval postup zjavujúceho Boha, ktorý aj znameniami potvrdzuje svoje slovo a robí ho tak prijateľnejším.
Zo všetkého, čo sa tu stalo a povedalo, bolo Márii jasné, že Boh chce jej prostredníctvom prejaviť vyvolenému ľudu a celému svetu svoju milosrdnú lásku a všemohúcu moc.
A pretože plne verila v tieto dve veľké Božie vlastnosti, bez váhania vyriekla svoje: „Staň sa!“
A Boh mohol bez meškania uskutočniť tajomnú svadbu so svojím vyvoleným národom.
S jej pomocou si vzal telo tohto národa, jeho tvár i reč, aby mu potom skrze toto v nej počaté Telo odovzdal svoju milosť a spásu.
II
Boh poslal anjela. – K Márii.
No nielen k nej...
Aj k nám ho posiela.
Je ním každý, kto nám sprístupňuje Božiu blahozvesť.
Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala. – A my?
Dáme sa tiež takto vyrušiť Božím slovom a vieme sa nad ním aj zamyslieť?
Je to veľmi potrebné, a najmä vtedy, keď sme si už zamilovali svoje plány, svoje vychodené cestičky a svoje nespočetné a veľmi príjemné pohodlia.
III
Každé Božie slovo je zvestovaním.
Dostávame ho preto, aby nás, podobne ako Máriu, najprv vyrušilo a po zamyslení viedlo k otázke: Ako sa to stane? K otázke, ktorou sa dozvedáme nielen, čo Boh chce, ale aj, ako to chce...
A každé zvestovanie by sa malo končiť tak ako Máriino.
Slovami: Staň sa!
Len tak môže Božie slovo dostať v nás telo – stať sa skutkom a poslúžiť nám aj našim bratom na spásu.
IV
Bože, ty si nám dal svoju služobnicu Máriu za príklad správneho vzťahu k tvojmu slovu. Daj nám, prosíme, aj to, aby sme ju mali stále pred očami ako učiteľku, ktorá nám povie, ako ťa počúvať, ako sa zamýšľať nad tvojím slovom a v pokore mu dávať viditeľnú podobu – ako ho meniť na skutky, ktoré vedú k spáse. Amen.