I
Ján tušil, ale ešte nevedel, koho krstí. Dozvedel sa to až vtedy, keď nad záhadným kajúcnikom uvidel v podobe holubice Božieho Ducha a počul z neba hlas, ktorý mu ho predstavoval ako Božieho sluhu – ako Božieho Syna.
Bol Ježišovým duchovným i pokrvným príbuzným. Rodičia mu zaiste vyrozprávali okolnosti ich počatia a stretnutia, keď boli ešte v živote svojich matiek, ako aj okolnosti ich narodenia.
A dá sa veriť, že Ján túžil uvidieť Ježiša a spoznať ho.
Udivuje nás, že ho nešiel hľadať.
Cez roky verne zotrvával na púšti a potom pri Jordáne, na mieste svojej prípravy i na mieste svojej úlohy, dúfajúc, že Boh sa sám postará o to, aby sa s ním stretol. Nedúfal zbytočne.
Táto príležitosť bola splnením jeho nádeje.
Ale bola aj potvrdením našej, totiž, že ak poslúchame Boha a verne plníme povinnosti, ktoré nám určil, aj nám raz dopraje stretnúť sa s tým, ktorý je stredom sveta a zmyslom každého nášho ustávania.

II
Ja som ho nepoznal – ale aj tak som mu slúžil.
Kto verne stojí na mieste, na ktoré ho postavil Boh, vždy si pripravuje stretnutie s Ježišom.

Videl som ho a svedčím. – Kým som o ňom iba počul, bol som len pripravovateľom jeho ciest. Odvtedy, čo som ho aj poznal, stávam sa jeho svedkom.
Ale ak som ho až vtedy spoznal, keď mi ho Boh viditeľne dosvedčil, musím predpokladať, že aj iní ho len vtedy spoznajú na základe môjho svedectva, keď im budem tak svedčiť o ňom, ako Boh svedčil mne, keď budem svedčiť o ňom viditeľne.

III
Bez zásahu Svätého Ducha bol Ježiš z Nazareta pre Jána len takým človekom ako ktorýkoľvek z tých, medzi ktorých sa zamiešal.
A podobne je to aj v našom prípade. Keď čítame evanjelium, len pôsobením Ducha si uvedomujeme, že počúvame Božie slovo, ktoré zaväzuje, ktorému sa treba poddať, ktorému treba uveriť a podľa neho konať.
A keď hľadíme na premenený eucharistický chlieb, Duch nám musí pomôcť precítiť túto tajomnú skutočnosť a dať nám vôľu patrične sa jej prispôsobiť.
A keď stretáme tých, ktorí trpia a čakajú na našu pomoc, len Duch nám umožní vidieť v nich samého Ježiša a len on nám dá odvahu i schopnosť ponúknuť sa im do služieb. Bez prispenia Svätého Ducha by mohol človek po takýchto stretnutiach s Ježišom len to povedať, čo vyjadril Ján:
„Ja som ho nepoznal...“

IV
Bože, ktorý si Jánovu vernosť zverenému poslaniu odmenil tým, že si mu prostredníctvom svojho Ducha dal spoznať svojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista a potom aj silu dosvedčovať ho; prosíme ťa, buď aj voči nám taký štedrý. Uschopni nás tak ti slúžiť vo svojom povolaní, aby sme stále viac spoznávali tvojho Syna a stále účinnejšie ho dosvedčovali z miesta svojej povinnosti. Amen.