I
Lukášova správa o Máriinej návšteve u Alžbety sa začína slovami: „V tých dňoch...“
Znamená to: Hneď po zvestovaní.
Správa pokračuje poznámkou: „Ponáhľala sa...“
Kvôli čomu?
Či si vari chcela overiť, čo jej anjel povedal o Alžbete?
Určite nie.
Mária uverila všetko, čo jej oznámil nebeský posol.
Dôvod jej ponáhľania treba hľadať inde.
Najskôr v túžbe so všetkým sa zdôveriť.
Jozef by ju sotva vtedy ešte pochopil.
Šla teda za tou, ktorá sa z Božej milosti dostala do podobného rozpoloženia a bola jej v tej chvíli už nielen pokrvne, ale aj duchovne blízka.
A možno šla k Alžbete aj preto, aby prenechala riešenie situácie v Nazarete len Bohu, a konečne aj preto, aby jej poslúžila.
Podľa evanjeliovej správy bola totiž Alžbeta už v šiestom mesiaci.
Ak podľa starej tradície mestečko v hornatom Judsku je Ain Karim, šla Mária sedem kilometrov od Jeruzalema a stotridsať od Nazareta.
A ak sa ponáhľala, ako píše evanjelista, mohla vstúpiť do Zachariášovho domu a pozdraviť Alžbetu až po troch dňoch.
Na vtedajšie pomery to bola dlhá cesta, spojená zaiste s veľkou námahou.
Ale radosť, ktorú priniesla do Zachariášovho domu, bola omnoho väčšia.

II
Mária sa vydala na cestu. – Bola si vedomá, že blahozvesť, ktorú prijala, nepatrila len jej.

Ponáhľala sa – lebo Božie plány treba oznamovať ochotne a pružne.
Šla do hornatého kraja – do istého mestečka... Do Zachariášovho domu... K Alžbete... lebo tam boli najpripravenejšie srdcia pre Božiu blahozvesť.

III
Keď v duchu sprevádzame Máriu na jej namáhavej, možno i nebezpečnej ceste, keď ju pozorujeme, ako sa po tri dni a tri noci pripája k skupinám cestujúcich alebo osamote kráča so svojím tajomstvom, aby ho čím prv sprístupnila tým, čo môžu mať z neho osoh a radosť, nevieme, čo si máme myslieť o svojej apoštolskej ťarbavosti a výhovorkách, ktorými túto svoju ťarbavosť prikrývame.
Pod vplyvom tohto Božieho slova by sme si mali predovšetkým to uvedomiť, že bez odpútania sa od pohodlia, od príjemného domáceho prostredia, od svojich záľub nikdy z nás nebudú súci ohlasovatelia Božej spásy.
Predovšetkým toto nám hovorí Mária tou tichou, ale veľmi pôsobivou rečou svojho príkladu.
Ak sa ona kvôli jednej príležitosti namáhala tri dni, malo by nás to povzbudiť, aby sme apoštolsky využili aspoň jednu z tých, ktoré sa nám dnes samy ponúknu.

IV
Bože, ty len toho používaš za sprostredkovateľa svojej blahozvesti a len toho napĺňaš potrebnou odvahou a vytrvalosťou, kto sa snaží tak prijímať a tak odovzdávať tvoje slovo ako tvoja služobnica Mária. Daj nám, prosíme, na jej príhovor odvahu i schopnosť úplne sa otvoriť, keď tvoju blahozvesť prijímame, a úplne sa otvoriť aj vtedy, keď nás posielaš iných ňou osloviť, potešiť a posilniť. Amen.