I
Ježišov prípad bol pre rímskeho prokurátora neprehľadný a nepríjemný.
Myslel si, že tohto Galilejčana sa zbaví, ak ho posunie Herodesovi, ktorý ako človek z Východu môže lepšie pochopiť, o čo tu ide.
Tým mu zároveň urobí poklonu, ktorej sa tento Idumejec istotne poteší.
Pilát sa nemýlil.
Herodes s radosťou uvítal na svojom dvore muža, ktorý ako Galilejčan aj tak patril do jeho právomoci.
Veľa už o ňom počul a veľa si sľuboval od stretnutia s týmto človekom.
A Ježiš ho naozaj aj prekvapil.
Ale inak, ako si Herodes prial.
Prehovoril pred cirkevnou autoritou vo veľrade.
Prehovoril aj pred Pilátom.
No pred Herodesom mlčal.
Štvrťvladárov údiv sa menil na nepríjemné napätie, ktoré zato veľmi vhod padlo prítomným veľkňazom...
Keď sa v ich žalobách proti Ježišovi objavilo aj slovo Kráľ – Mesiáš, Herodes začal vyjadrovať svoju urazenosť iróniou, ktorá mohla vyzerať približne takto: Človeče, ako vidím, ty si naozaj šikovný...
Ty už máš aj kráľovský titul...
Ja veru ešte nie... Ale k titulu patrí aj zodpovedné rúcho... Dvorania, oblečte ho... A tak, ako sa patrí na kráľa... A potom ho zaveďte späť k Pilátovi.
On je predsa cisárovým zástupcom...
Po týchto vzájomných poklonách sa Pilát, predstaviteľ štátu, a Herodes, predstaviteľ národa, navzájom zblížili, lebo, ako čítame v Písme, nemali sa dovtedy radi.
Čo to malo byť?
Či vari znak tej jednoty, ktorú Ježiš založí medzi pohanmi a Židmi svojím učením a svojou smrťou?
Alebo znak tej, ktorú budú zlí stále utvárať v boji proti Ježišovi a jeho verným?
II
Keď Herodes uvidel Ježiša – veľmi sa zaradoval...
Tak ako sa radujú zvedaví každej novej senzácii, ako sa tešia slabosi, keď im privedú v putách tých, ktorých cítili nad sebou, a ako sa radujú ľudia, čo si myslia o sebe, že sú vtipní, keď im tlieskajú pochlebovači kúpení materiálnymi výhodami...
Ale on mu na nič neodpovedal – pretože Herodesova túžba vidieť a počuť Ježiša nepatrila medzi tie, ktoré vedú človeka k zmene a k spáse...
III
Meno Herodes predstavuje v evanjeliách vždy človeka s nepravým záujmom o Krista...
Ten prvý predstieral chuť pokloniť sa mu, ale len preto, aby ho vypátral a mohol zničiť...
Tento druhý ho chcel vidieť a počuť, ale len preto, aby sa mohol na ňom pobaviť.
Obidvaja boli teda líšky.
A tie Pán nemal nikdy rád...
Ale potom nikoho takého, kto pri stretnutiach s ním hľadá len seba...
Zamyslime sa, čím sú naše stretnutia s ním.
Najmä tie, ktoré nám umožňuje vo svojom slove...
Nie sú iba túžbou po citových vzruchoch alebo túžbou doplniť si svoje vedomosti?
V takýchto prípadoch by nám Ježiš neodpovedal...
Mlčal by...
IV
Pane, daj nám, prosíme, pochopiť, že vtedy, keď sa stretáme s tebou v tvojom slove a zostávame ním nedotknutí, niečo nie je v nás v poriadku.
Pomôž nám pri každom tvojom mlčaní hneď sa spamätať, prehodnotiť sa a všetko, čo treba, opraviť. Amen.