I
V predchádzajúcom obraze bol Ježiš pastierom.
V tomto ďalšom je dverami, to jest úzkym otvorom, ktorým ovce vchádzali na súmraku do ohrady, aby našli v nej útočište pred dravcami a zlodejmi, a ktorými zas na svitaní vychádzali za životodarnou pašou.
Ale Ježiš je tu dverami ešte aj v inom význame.
Je dverami aj tých, čo sa o ne starajú, dverami pre pastierov. Týmto ďalším podobenstvom nám teda chce povedať, že on nato prišiel na svet, aby ovce mali život, aby si ho jeho pomocou i zachraňovali, i rozhojňovali a aby sa preto dostali k nim len takí pastieri, ktorých si pre ich dobro on sám vybral, pripravil i poslal.
II
Ja som brána – a ovce, ktoré sú v ohrade, by pod vplyvom môjho slova mali aspoň natoľko zmúdrieť, aby skúmali každého, kto sa k nim približuje ako pastier, či prichádza v mojom mene, to jest za mojím cieľom, s mojím poverením a s mojou náukou, ktorá jediná môže rozhojniť ich život...
Kto vojde cezo mňa – bude môcť vchádzať i vychádzať – či je to ovca, alebo pastier – a všetko dosahovať, čo je potrebné na zachovanie života, ktorý sa má stať raz večným.
III
Kristus je našou bránou. A brána sa otvára i zatvára. Znamená teda obmedzenie, ale i ochranu, predstavuje disciplínu, ale i slobodu...
Ale v každom prípade lásku...
Ak sú v jeho slove príkazy a zákazy, sú tam len pre naše dobro.
Zákazmi nám chráni život.
Príkazmi sa snaží rozhojniť nám ho.
O čom sme sa už istotne presvedčili, keď sme ich zachovávali, i vtedy, keď sme ich prestupovali.
Ak sa pod vplyvom tohto jeho slova a na základe vlastných skúseností rozhodneme ochotne a rýchlo spĺňať všetky jeho priania, nebude to bezvýznamné rozhodnutie.
IV
Pane, ty si nato prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali v hojnosti...
Daj nám, prosíme, čím prv pochopiť, že všetky tvoje príkazy a zákazy, ktoré nám niekedy môžu pripadať tvrdé, sú vždy prejavmi tvojej lásky k nám, a daj nám aj to pochopiť, že naša poslušnosť voči tvojim prianiam je jediným prejavom našej lásky k tebe. Amen.