I
Židia tvrdili, že sú Abrahámovými potomkami.
Mali pravdu.
Ale len podľa tela... Teda nie úplne.
Keby ste boli pravým Abrahámovým potomstvom, povedal im Ježiš, zmýšľali a konali by ste ako on.
Čo sa však ducha týka, ste veľmi ďaleko od neho...
A takisto ste ďaleko aj tam, kde ide o nebeského Otca. Ste síce od neho, pretože vás stvoril.
Ale čo sa vašich skutkov týka, tými sa mu veľmi málo podobáte.
Ponášate sa nimi skôr na otca diabla, ktorý bol vrahom od počiatku a nikdy nestál v pravde, čo napokon dokazuje aj tento prípad...
Chcete ma zabiť, hoci vám hovorím len to, čo som počul od Otca.
Kto je z Boha, ten počúva jeho slová.
Vy sa však pred ním uzatvárate.
A tým dosť jasne hovoríte, ku komu sa prikláňate, komu vlastne patríte...
II
Prečo nechápete moju reč? – Vyšiel som predsa od Boha a hovorím len to, čo som uňho počul...
Ak hovoríte, že Boh je vaším Otcom, prečo nemáme spoločný záujem, spoločnú reč, prečo si nerozumieme?
Kto je z Boha – má v sebe jeho život. Ale ten sa udržuje Božím slovom...
Kto však nepočúva toto slovo večnej Pravdy, kto ho neprijíma pravidelne a v dostatočnej miere, čo iné mu zostáva ako kŕmiť sa lžou, ktorou diabol vraždí duše od počiatku...?
III
Akákoľvek nepatrná lož je znakom diablovej prítomnosti a diablovho pôsobenia.
On je jej zdrojom, jej otcom, on ju tvorí i rozširuje, čo sa mu osobitne darí tam, kde niet dostatočného záujmu o slovo a skutky Ježiša, nášho Pána, ktorý je pravda a život, ktorý je opakom lži vedúcej k večnej smrti.
Mali by sme si preto dobre uvedomiť, kam to spejeme, keď sa v nás objavuje neochota počúvať Pánovo evanjelium, keď sa vyhovárame na únavu, na nedostatok času a na mnohé, podľa nás veľmi dôležité potreby a povinnosti.
IV
Pane, keď nám zaznie v ušiach tvoje slovo, vtedy najlepšie môžeme zbadať, komu patríme...
Daj nám ochotu a schopnosť tak ťa vždy počúvať, aby sme sa zo dňa na deň stávali stále viac Otcovými deťmi a tvojimi bratmi a stále viac sa vymaňovali pravdou tvojho slova z moci toho, ktorý je otcom lži a vrahom našich duší od počiatku. Amen.