I
Farizeji znovu zaútočili na Učiteľa z Nazareta.
V tomto prípade ho obvinili z náboženskej nenáročnosti. A pomohli si pritom aj Krstiteľovou autoritou.
Povedali mu asi toto:
Ľahko ti je získavať žiakov; keď ich vodíš na hostiny...
Ale skús žiadať od nich pôst, ako žiadal Ján od svojich a ako my požadujeme...
Aby ich Ježiš umlčal, rozhodol sa pripomenúť im pravý zmysel pôstu.
Obraz, ktorý pritom použil, mohli dobre pochopiť najmä Jánovi učeníci.
Raz im totiž ich Učiteľ vyhlásil, že on – Krstiteľ, je iba priateľom Ženícha, ktorého čakajú a na príchod ktorého sa pripravujú okrem iného aj pôstom.
Ale načo by sa mali postiť tí, ktorí už majú Ženícha medzi sebou – dôvodil Ježiš a tým Ženíchom myslel seba.
Či vari len kvôli nejakej litere?
Áno, príde čas, keď aj jeho učeníci zostanú bez Ženícha a potom sa aj oni budú postiť...
Ak sa zamyslíme nad týmto Ježišovým slovom, prídeme k záveru, že pravý pôst vyplýva z túžby mať Ženícha svojej duše v sebe a medzi sebou alebo mať ho ešte viac, ako ho máme...

II
Môžete žiadať od svadobných hostí – aby sa postili, kým je ženích s nimi?
Byť so ženíchom, to je vždy dôvod na radosť, aj keď treba dodať, že na umiernenú radosť, lebo zatiaľ žijeme v podmienkach, v ktorých je hocikedy možné stratiť ho.

Keď im ženícha vezmú – vtedy sa budú postiť.
Ale ich pôst nebude ani potom smutný, pretože vždy bude v ňom nádej, ba istota, že ak sa nedajú znechutiť a budú svojho Ženícha čakať a hľadať, raz ho nájdu a zostanú s ním naveky.

III
Život Kristovho nasledovníka má teda poznačovať súčasne pôst i veselie.
Veselie preto, že je so Ženíchom svojej duše. A pôst preto, že nie je s ním ešte tak, ako by mal byť.
Preto nás aj Pavol vyzýva, aby sme sa radovali, ale boli pritom aj umiernení.
A natoľko umiernení, aby všetci zbadali, že sme ešte len vo vigílii, že na to pravé ešte len čakáme.
A čo by sa malo povedať o našom pôste a o našom veselí? Nezachádzame vo svojich náladách niekedy do nezdravých krajností?
Snažíme sa o stálu vnútornú vyrovnanosť?
Prečo by sme sa mali zarmucovať, ak je Pán aspoň nejako s nami? Nič nemôže byť v takomto prípade pre nás stratou.
A nijaký úspech radosťou, ak sa nám pri jeho dosahovaní vytráca z duše istota o Pánovej obľube.
Dobre urobíme, ak sa mysľou aspoň na chvíľku vrátime k svojim najväčším radostiam a k svojim najhlbším smútkom a v zmysle tohto Pánovho slova si ich dôkladne prehodnotíme.

IV
Pane, veľmi ti ďakujeme, že ťa aj po tvojom odchode do neba môžeme mať medzi sebou.
A to aj vo viacerých podobách.
Vieme, že vplyvom ľudskej slabosti sú tieto naše spojenia s tebou veľmi nestále.
Pomôž nám preto pochopiť a prežiť svoj prítomný stav ako pôst, ako stále opatrné úsilie ani na chvíľu sa nevzdialiť od teba a dosiahnuť raz tvoje večné objatie. Amen.