I
Pred očami máme posledný z troch obrazov, ktorými náš Pán hovoril farizejom o potrebe hľadať a o možnosti nájsť, čo sa stratilo.
Toto podobenstvo tak dôkladne vykresľuje každú postavu a každú situáciu, že sa zdajú zbytočné akékoľvek dodatky. Jeho cieľom je vyjadriť, čo je hriech zo slabosti a čo hriech zo zlej vôle a ako treba napodobňovať zhovievavú Božiu lásku, ktorá chce priviesť k pokániu tých, čo sú slabí, ako aj tých, čo sú zlí, a v našich cirkevných spoločenstvách vyvolať onú neopísateľnú radosť, ktorá, ako sa nám zdá, zatiaľ v nich ešte veľmi chýba.
Ale toto podobenstvo nám chce zároveň aj to pripomenúť, čo znamená pokánie.
Chce nám povedať, že je odvahou vstať, vytrvalo kráčať naspäť k Otcovi a ochotne, hoci i nádenníckou prácou naprávať to, čo sme pokazili.
II
Daj mi, čo mi patrí. – Chcem slobodu i majetok.
A chcem aj svoj spôsob ich užívania.
Chcem byť ako ty...
Keď všetko premrhal – a zbadal, že je medzi sviňami, veľmi správne pochopil svoj stav, lebo ho pochopil ako volanie k návratu.
Vstúpil teda do seba – ako syn.
Ale až potom, keď vystúpil zo seba ako tulák, márnotratník a pastier svíň...
Vstanem a pôjdem k otcovi. – Áno, kto zasa pocítil, že je synom, už nemôže byť bez Otca, ako ani Otec nemôže byť bez syna.
Otec a syn sú súvzťažné pojmy. Vždy patria spolu.
Veseľme sa – lebo tento môj syn bol stratený a našiel sa...
Našiel sa tam, kde mal byť stále...
Našiel sa v pokornej závislosti od svojho Otca, doma, v jeho láske, v jeho náručí.
III
Hlúpa túžba po samostatnosti už v raji začala plodiť márnotratných synov, ktorých osudy sa potom podobali osudu toho z podobenstva.
Priatelia využili ich bohatstvo.
Páni ich biedu.
Boh využil to posledné, čo im ešte zostalo, keď všetko stratili – ich bolesť.
Nie však pre seba.
Pre nich, na ich záchranu.
Preto, aby ich dostal späť do svojho domu a do svojho náručia.
Ak v najbližšom čase pocítime nejakú bolesť, najmä takú, ktorá vyplynie z našich osobných chýb, nemali by sme zabudnúť, že každá je volaním vstať a ísť k Otcovi, ktorý ju chce využiť na našu záchranu.
IV
Bože, prosíme ťa, aby si nám, keď sme márnotratne rozhádzali tvoje dary, nedal zabudnúť, že stále máme v tebe Otca, ktorý ešte márnotratnejšie rozdáva svoje odpustenie. Ale ani na to nám nedaj zabudnúť, že ho rozdáva len tým, čo sa k nemu kajúco vracajú a pokorne prosia o prijatie do služby. Amen.