I
Ani pôst Ježišových učeníkov, ani ostatné prejavy ich nábožnosti sa nemali prispôsobovať starému náboženskému poriadku. Nemohli byť iba novou záplatou na rúcho, ktoré už dosluhuje.
A to isté malo platiť aj o náuke, ktorú prijímali od svojho Učiteľa. Bola silná ako nové víno, ktoré nehodno nalievať do starých kožených, na ohyboch už stvrdnutých a popukaných mechov.
Nové víno tejto náuky si vyžaduje nové formy uchovávania i nové formy podávania.
Ježiš pritom netvrdí, že staré šaty sú zlé a že staré nádoby treba zahodiť.
Necháva ich doslúžiť.
Chce len to povedať, že nie je za kompromisnícke spájanie starého s novým.
Ale zdá sa, že tieto jeho podobenstvá majú aj všeobecnejší význam... Majú byť pre nás upozornením, že jeho náuku a spôsob života môže si len ten osvojiť, kto sa pokáním zbavuje všetkého, čo v ňom zostarlo a skazilo sa...
Záver podobenstiev pripomína najväčšiu prekážku každej vnútornej obnovy – zvykovosť, ktorej sa človek veľmi ťažko vzdáva.
Keď sa mu ponúka niečo nové a lepšie, vo svojej pohodlnosti je schopný povedať: Staré víno je lepšie...
Hoci bez celkovej zmeny, ktorú Ježiš požaduje od každého svojho učeníka a ktorú nazýva i znovuzrodením, sa nikto nedostane do Božieho kráľovstva...

II
Na starý odev sa nehodí záplata z nového. – To vám hovorím, aby ste moju náuku a prax neprispôsobovali svojim doterajším názorom a postojom, ale aby ste sa vy celí prispôsobili mne.
Som proti všetkým záplatám. Som za úplnú novosť.

Nové víno sa nevlieva do starých mechov. – A tak ani moja náuka do tých, čo sa nechcú obnoviť a tak sa upraviť, aby boli schopní celú ju prijať a v sebe udržať.

III
Podľa Pánovho slova jeho náuka je novým rúchom a novým vínom.
Je krásna a silná.
Krásna, aby získala ľudské srdcia, a silná, aby v nich vyvolala ozdravujúci pohyb a očisťujúce vrenie.
No Ježiš zároveň upozorňuje, že tento Boží živel má sa liať len do takých ľudských nádob, ktoré majú dosť pevnosti a pružnosti.
V opačnom prípade by bol ohrozený obsah i obal.
Krátky úkon pokánia, ktorým sa duša obnoví, a aspoň krátka modlitba, ktorou sa spevní, by mali preto predchádzať každé naše prijímanie Pánovej náuky...

IV
Vieme, Pane, že sme súčasťou tvojej Cirkvi, súčasťou organizmu, ktorý stále rastie, vyvíja sa, kde staré musí stále ustupovať novému. Prosíme ťa preto, aby si nás neprestal obliekať a neprestával napĺňať svojou novosťou a dával nám ochotu zbavovať sa všetkého, čo jej prekáža, ale zvlášť toho, čo sa jej výslovne prieči. Amen.