Keby niekto povedal, že Herodes ešte žije, povrchný by sa mu usmial, hĺbavý by možno stŕpol. Najmä, keby ten, čo to tvrdí, doložil konkrétnymi dôkazmi, že sa dnes už po celej zemi rozšíril Herodesov duch a Herodesove činy.
Už je všade.
Aj medzi nami.
V štyroch podobách.
Tieto sa navzájom líšia, ale jedno majú spoločné: nenávisť voči Kristovi.
Prvý z nich je Herodes Veľký, ktorý sa zo strachu o svoju nadvládu stáva zákerným luhárom a ukrutným vrahom nevinných detí vlastných i cudzích, ba číha aj na život Božieho Dieťaťa.
Nepochybujme, ten je tu stále medzi nami.
Milióny nevinných, ešte nenarodených nám nedovolia pochybovať o jeho aktívnej prítomnosti.
Druhý Herodes, Herodes Antipas, rozbíja cudzie manželstvá a podáva zlomyseľnej Herodiade rukami jej hlúpej dcéry na mise hlavu proroka, akým bol Ján Krstiteľ. Okrem toho sa posmieva mystickému Kristovi, ktorý žije ďalej vo svojej Cirkvi, tak ako sa posmieval tomu historickému, ktorého dal obliecť do rúcha kandidátov na kráľovský trón a poslal v tomto svojom hlúpom smiechu k nerozhodnému Pilátovi.
Tretí Kristov oponent pod tým istým menom: Herodes Agripa, prenasleduje kresťanov, zabíja apoštola Jakuba a rozličným spôsobom znemožňuje hlavu Kristovej Cirkvi, apoštola Petra a jeho nástupcov.
A nakoniec je tu ešte aj ďalší Herodes Agripa, ktorý vysmieva najväčšieho charizmatika Pavla z Tarzu pre jeho snahu urobiť ho kresťanom. On predstavuje tých, čo chodia okolo Cirkvi opatrne ako myši okolo pasce a tešia sa, že sa do nej ešte nedostali.
Ako žije a s akým úspechom pôsobí medzi nami človek typu Herodes, to nám dopovedia hromadné rozvody, potraty, zúrivé prenasledovanie Cirkvi, plánovité vraždy apoštolských mužov, znemožňovania prorokov posmechom priamo alebo nepriamo obdivovaním a odmieňaním necudných žien.
Ak toto hovoríme, tak len preto, aby sme sa zamysleli, či aj my svojím slovom, názorom, životným postojom nepodporujeme nejako Herodesa tajomne žijúceho medzi nami, či tak nejako nepatríme medzi Herodiánov, ktorí svojím slovom a životom podporujú boj proti Kristovi.