Na otázku: Čo je viera? je dnes príliš veľa odpovedí.
Niektoré z nich by sa dali nazvať vedeckými, presnými...
Ale veľa je aj takých, ktoré by sme mohli označiť slovom “ľudové”.
Jedna z týchto posledných sa pripisuje svätému arskému farárovi a znie takto: Viera je schopnosť povyprávať sa s Pánom Bohom.
Povyprávať sa: to znamená viesť dialóg, ktorý žiada od nás nielen hovoriť, ale aj počúvať. Nakoľko ide v tomto prípade o rozhovor s nekonečne múdrym, vznešeným a dobrým Bohom, treba viac počúvať ako hovoriť. A počúvať veľmi úctivo a pozorne.
Ale ani to nestačí.
Na Božie slovo treba aj odpovedať. A to vždy pozitívne... Veď stojíme zoči-voči najvyššiemu Pánovi.
Ale modlitba nie je jediný prejav našej viery.
Sú tu ešte aj skutky, ktoré Boh v dialógu s nami žiada. A On vždy nejaký od nás chce, keď s nami hovorí.
Dialóg s Bohom vždy ukladá nejakú poslušnosť, ktorou si Boh odjakživa overoval pravosť našej viery. Veď si len spomeňme na Adama, na Noeho a Abraháma
A toto všetko, čo sme tu povedali, nám veľmi pekne ilustruje a dopĺňa príhoda, ktorá sa odohrala medzi Ježišom a úradníkom z Kafarnauma.
Úradník hovoril Ježišovi dôverne i naliehavo o tom, čo ho trápilo. Vedel, že má poslúchnuť, čo mu povie Ježiš, ak chce svojho syna dostať z nebezpečnej choroby. Vedel dobre aj čo je poslušnosť. Poznal ju smerom hore i smerom dole, k nadriadeným i k podriadeným. Keď dostal od Ježiša pokyn veriť, prikývol, urobil, čo sa od neho žiadalo, a presvedčil sa, čo je viera, on i celá jeho rodina.
Keby k viere stačilo iba povyprávať Bohu, čo nás teší alebo trápi, keby stačili iba rozcítené slová modlitby, bolo by zaiste omnoho viac veriacich medzi nami. Príčina, pre ktorú ich je tak málo, je v tom, že k viere patrí aj pohyb rúk, nôh a všetkých ostatných našich schopností.
A ešte na niečo nás upozorňuje prípad kafarnaumského úradníka. Pripomína nám, že pri modlitbe aj prostredníkov treba. A tých máme naozaj veľa medzi svätými.
Je tu najmä Panna Mária.