4. pôstna nedeľa rok „B“

Izraelský kráľ Sedekiáš, kniežatá i ľud poškvrnili Boží chrám v Jeruzaleme.

Preto Pán Boh dopustil, aby mesto bolo zborené, vydrancované, vypálené, ľud odvlečený do otroctva do Babylonu.

Verní Bohu sa modlili: „Keby som Jeruzalem zabudol na teba, nech mi pravica odumrie, nech sa mi jazyk prilepí na podnebie...“

Po sedemdesiatich rokoch sa splnilo proroctvo Jeremiáša, Pán Boh vnukol novému kráľovi Babylonu Kýrovi, aby nariadil tým, ktorí patria k ľudu Izraela, nech sa vrátia späť do Jeruzalema, nech postavia znovu Boží chrám pre Pána...

V druhom čítaní apoštol Pavol hovorí, že pred Kristom sme boli otrocky hriechom mŕtvi, ale Boh v Kristovi Ježišovi, nie pre naše skutky, ale milosťou vo viere daroval nám slobodu Božích detí...

Milosťou Božou sme zachránení pre vieru v Ježiša Krista.

Podľa znalcov Písma, Evanjelium dnešného dňa je najkrajšou staťou v Novom zákone.

Cez starého Nikodéma, nám Pán Boh ukazuje cestu do Božieho Kráľovstva... Nikodém, člen veľrady, knieža v Izraeli, uznáva mladého Ježiša za učiteľa, s ktorým je Boh, pre znamenia, ktoré robí. V nočnom rozhovore hľadaním pravdy, odkryl základnú podmienku duchovného života a Cirkvi – hľadanie ... (KKC 2705).

Vstúpme do dnešných dní...

Mladí vystupovali na strechu Slovenska. Na topánkach mali prídavnú, oklincovanú obuv. Jeden z nich mal túto výstroj za opaskom. Kráčalo sa mu slobodnejšie, ľahšie..., až kým neprišli na ľad. Tu sa šmykol a letel dolu, dolu, dolu... dvesto metrov.

Nasledovalo mobilovanie záchranárom, helikoptéra, prevoz na operačný stôl, zošívanie, náprava zlomenín, zošroubovania, oživovanie z kómy.... Po dňoch nabratie vedomia, postupne návrat do života, domov, rehabilitácie....

V istej príležitosti som položil tomuto mladému mužovi otázku, čo vnímal pri páde, čo pracovalo v jeho vedomí?

Odpoveď: „Uvedomil som si koniec a ľutoval som svoje hriechy...“

Otázka: „Kde si sa to naučil?“

Odpoveď: „Modlievame sa spolu večer s rodičmi.

V našej rodine som sa naučil odprosovať Pána za svoje previnenia...“

Po takomto zážitku, ak Pán tohto mladého muža vrátil zo smrti do života, som presvedčený, že Pán Boh niečo od neho čaká... chce, aby to „niečo“ hľadal...

Je to cesta pre každého z nás, aby sme hľadali v každodennej všednosti i v mimoriadnostiach to, čo Boh od nás očakáva....