V situácii, ktorú prežívame v súčasnom svete, máme dojem že život sa pribrzdil, keď sa spomalilo tempo života, keď utíchla premávka na cestách i vo vzduchu, keď školy, miesta kultúry, ale aj miesta bohoslužieb, kostoly sú bez tých, čo ich navštevovali, akoby sa život zastavil. Čas, ale plynie ďalej, ten sa nezastavil. Čo potvrdzuje aj skutočnosť, že už prežívame štvrtú nedeľu po Veľkej Noci, ktorú predchádzal týždeň modlitieb za duchovné povolania a voláme ju nedeľou Dobrého Pastiera.
Počuli sme v Evanjeliu, Ježiš povedal: „Ja som Dobrý pastier“.
Prečo Dobrý pastier? Lebo, ako hovorí: „Dobrý pastier položí za ovce“. A On aj tak spravil. Dal svoj život za ovce, za nás všetkých na kríži. Čo si nielen pripomíname, ale aj vo svätej omši, vo chvíli premenenia prežívame ako živú pamiatku, keď sa sprítomňuje jeho obeta a zároveň je ako vzkriesený medzi nami.
A ako Dobrý Pastier, Ježiš Kristus hovorí: „Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa“.
Ako Pozná svoje ovce?
Tak, ako poznal Natanaela, keď ho priviedol k nemu Filip. Vtedy Ježiš o ňom povedal: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti“(Jn 1,43). Pán toto poznanie nemal z vonkajších informácií, lebo on vidí aj do nášho vnútra, do srdca, z kadiaľ vychádzajú dobré i zlé myšlienky.
Evanjelium hovorí, že „Keď bol na sviatky Veľkej noci v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil“ (Jn 2,23), ako – zázračné uzdravenia, zbavil mnohých posadnutosti diablom.
„Ale Ježiš sa im nezdôveril, on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človeku, sám totiž vedel, čo je v človeku (Jn 2,24-25). On vie, čo je aj v nás, v našom vnútri, srdci.
Nestačí sa len navonok hlásiť ku Kristovi, kresťanstvu. Byť matrikovými katolíkmi, formálne patriť do Cirkvi, medzi jeho ovce. Tým sa Pán nezdôverí, lebo ich nepozná ako svoje ovce.
Nestačí ho oslovovať Pane, Pane, ale, že iba ten je jeho ovcou, ten vojde do nebeského kráľovstva, kto plní vôľu Nebeského Otca, vôľu Božiu. Niekto hovorí, že je katolík a pritom uznáva umelý potrat, eutanáziu. Alebo nedokáže odpustiť, zmieriť sa. Takýmto Pán povie: „Nikdy som vás nepoznal, odíďte odo mňa, vy, čo páchate neprávosť“(Mt 7,23).
A my, ako spoznáme, že sme jeho ovce?
Tak, že poznáme jeho, nášho Dobrého Pastiera. On hovorí: „...a moje poznajú mňa“.
A ako ho poznáme?
Koľkých ľudí poznáme z videnia, počutia, z informácií. Iných z osobného stretnutia, zo skúsenosti. Je rozdiel poznať Ježiša Krista len z informácií, len z kníh, dokonca aj takých, ako je sväté Písmo, Evanjelium a je rozdiel keď ho spoznáme zo skúsenosti. To je vtedy, keď jeho slovo, slovo Evanjelia aj snažíme sa uskutočňovať, podľa jeho slova žiť. Poznať ho zo skúsenosti.
Je rozdiel poznať napríklad jeho slovo o odpúšťaní, alebo o skutkoch milosrdenstva, ale sa aj snažiť tak konať, uskutočňovať. Až vtedy ho spoznávame ako jeho ovce, keď to čo od neho počujeme, aj uskutočňujeme.
A on sa aj nám dáva poznať, cez svoje slovo, cez tých, ktorí ho v Cirkvi ako Dobrého pastiera zastupujú, sprostredkujú nám jeho slovo, ktorí sa starajú o jeho ovce, aby mali aj potravu nielen jeho slova, ale aj tú vo sviatostiach, najmä v Eucharistii, v jeho Tele a Krvi, aby sme ako jeho ovce ho poznali a išli za ním do večnosti. Myslíme tu na kňazov, ako duchovných pastierov a vôbec na duchovné povolania.
Ak sa považujeme za ovce nášho Dobrého Pastiera Ježiša Krista, prosme ho, aby povolal a poslal duchovných pastierov, ktorí v ňom budú mať svoj vzor, ktorí sa mu budú podobať.
Je nedeľa, kedy sa zvlášť modlíme za kňazské a duchovné povolania. Nielen v predošlý týždeň, v túto nedeľu, ale stále, lebo ich veľmi potrebujeme. Aby sme aj my ako pokorné ovečky prišli do nebeskej vlasti ,kam nás predišiel náš Dobrý Pastier Ježiš Kristus.
Modlime sa za tých, ktorí cítia v sebe povolanie ku kňazstvu, aby sa rozhodli nasledovať Ježiša ako Dobrého Pastiera.
Ale, modlime sa aj za zdravé rodiny, z ktorých môžu vyrastať aj duchovné povolania, ako sa to stalo aj v jednej rodine. Keď manželia očakávali ďalšie dieťa, vždy keď šli na svätú omšu, sa zastavili pri Lurdskej jaskynke, kde v modlitbe prosili, že ak to bude chlapec ,aby sa stal kňazom.
Pán ich na orodovanie Nepoškvrnenej vypočul. Ten kňaz je už na sklonku života.