Všetci sa úprimne tešíme voľnosti a slobody, ktorá prišla po zdalo sa už nekonečnej karanténe. Súcitili sme síce so svetom, že choroba a smrť je niečo strašné, čo môže postihnúť človeka, ale naša viera vo večný život nemôže ostať len pri týchto pocitoch; viera je rozhodnutím sa rozumu a vôle. Náš Pán v túto dnešnú nedeľu nás priam vyzýva, aby sme s ním prekročili tajomstvo smrti a otvorili sa realite večnosti, ktorá je možná len s ním.
„Dievča neumrelo, len spí!“ V Božích očiach neumiera ten, kto v neho verí, ale iba usína pre tento život a prebúdza sa v Bohu v jeho kráľovstve. Takto to chápali prví kresťania. Zomrieť navždy znamená zomrieť v hriechu, ale ten, kto žije v Bohu, navždy žije. Preto áno, súciťme s týmto svetom, pokiaľ má strach o tak veľký dar ako je život samotný, ale prestaňme s ním lamentovať v jeho nevere na večný život, ktorý nie je vyhradený len nám, „zopár vyvoleným“, ale všetkým ľuďom, za ktorých Kristus položil svoj vlastný život. On sa dnes v evanjeliu približuje rôznymi spôsobmi človeku len aby ho zachránil, aby mu vrátil stratený večný život tým, že pozýva človeka k viere, že je ochotný s ním súcitiť v jeho bolestiach, ale zachraňuje ho nie len od tej dočasnej smrti, ktorá je následkom choroby ale predovšetkým tej večnej, ktorá je následkom hriechu.
„Neboj sa, len ver!“ Stačí tak málo, aj keď vieme, že ide o veľa, lebo viera v Ježiša Krista si žiada určitú námahu. Ale je jediným vyslobodením človeka. Len takto nezomrieme, ale iba usneme na určitý čas.