Sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov

Bratia a sestry, každý z nás si vie určite spomenúť na niekoľko ľudí, ktorí mu ovplyvnili život v dobrom, alebo v zlom.

Osobne si uchovávam motúzkový ruženec, ktorý som dostal od dôstojného pána, pri ktorom som vyrastal ako miništrant. Ruženec priniesol z nejakej púte okolo roku 1970. Keď ho dnes chytím do rúk a modlím sa, obetujem túto modlitbu za kňazov, ktorých mi Pán Boh poslal do cesty a ktorí ovplyvnili môj duchovný aj spoločenský život. Boli pre mňa osobne veľkým darom a vďaka nim som tým, čím som.

Takýmito mužmi vzhľadom na národ, boli dnešní svätci - sv. Cyril a sv. Metod.

Vieme, že prichádzajú na územie Slovenska v roku 863. Vtedajšie knieža tohto územia – Rastislav sa chcel odtrhnúť spod vplyvu franskej ríše a to aj politicky aj nábožensky. Preto prosí o vyslanie vplyvných osobností, ktorí by zvládli takúto historickú reformu. Obracia sa najprv na Rím a vtedajšieho pápeža. Keď táto jeho prosba nebola vypočutá, obracia sa na byzantského cisára Michalka III., ktorý mu pošle práve Cyrila a Metoda. Nebudeme sa zaoberať podrobnými historickými udalosťami, no s odstupom rokov vidíme, že sa Rastislavova myšlienka osamostatnenia Veľkej Moravy vpodstate podarila aj po politickej, aj po duchovnej stránke. Jednoducho, Cyril a Metod nielen že mali náležité vedomosti, ktoré vedeli premostiť do praktického života, ale mali odvahu ísť proti silnému protivníkovi, akým bola vtedajšia cirkevná i politická štruktúra. Nevzdávali sa, zápasili, hľadali riešenia. Keď bolo treba, tak aj v Ríme. Nemali ľahký život, no aj dnes žijeme ako ovocie ich námahy, modlitieb a obiet.

Prenesme sa z histórie do prítomnosti. Keď by sme si mali spomenúť na osobnosti, ktoré poznačili náš život, iste by sme ich vedeli niekoľko vymenovať. Keby sme si mali spomenúť na osobnosti, ktoré v pozitívnom význame ovplyvňujú súčasný život v našej vlasti, asi by sme museli dlhšie rozmýšľať. No posledná otázka je najdôležitejšia – ako ja ovplyvňujem môj mikrosvet.

Snažím sa byť osobnosťou, ktorá pozitívne vplýva na prostredie, v ktorom žijem? Viem moje vedomosti prenášať do praktického života? Viem moje zručnosti použiť na prejavenie lásky? Viem vydávať svedectvo o mojej viere životom a keď treba aj slovom? Brat, sestra – pochopili ste, že oslavovať osobnosti minulosti môžeme správne len tým, že poznačíme svojim pozitívnym vkladom našu prítomnosť? To nemusí byť na prvý pohľad niečo mimoriadne. Rodičia, ktorí vychovajú deti vo viere v Boha a na slušných občanov našej vlasti. Pracujúci, ktorý na svojom pracovisku odvedie poctivú prácu – či manuálnu, alebo intelektuálnu. Trpiaci, ktorý cez obetu premení svoju bolesť na lásku. Nehľadajme inde. Pozrime sa na seba. Odkaz Cyrila a Metoda nás k tomu vyzýva. Buďme aj my tými, ktorí ovplyvnia svet v rámci svojich možností.

Mladý muž – ale už poznačený zlým zdravotným stavom – nastúpil na kúpeľnú liečbu. Keď pred vstupnou kontrolou vošiel do čakárne, bola prázdna. O niekoľko minút vyšiel lekár, ktorý ho chcel pozvať do ambulancie. No práve v tej chvíli do čakárne vstúpila staršia pani. Mladý muž hneď reagoval: „Dáma má prednosť, choďte, ja počkám, veď sa nikde neponáhľam!“ Lekár, ktorý bol svedkom tejto drobnej príhody, s úsmevom prikývol: „Vidím, že ste zo starej školy!“ a voviedol pani na vstupné vyšetrenie. Keď sa neskôr venoval mladému mužovi „zo starej školy“, bol k nemu mimoriadne pozorný a počas celého pobytu bolo cítiť, že si ho váži.

Brat, sestra, na príhovor sv. Cyrila a Metoda, nech nám Pán pomáha šíriť okolo seba pokoj, dobro a Božieho ducha. Amen.