Drahí BS, čítal som hádanku: Čo je to: chronické, prudko nákazlivé ochorenie, ktoré svojím rozšírením dosahuje až epidemické rozmery? Odpoveď: Je to šomranie. Ochorenie neúspešných ľudí.
Áno, táto choroba je aj u nás veľmi rozšírená a nevyhýba sa ani kresťanom: stačí počúvať ľudí v čakárni u lekára či v krčme, alebo si otvoriť internetovú diskusiu a človek počúva a číta o tom, aké je všetko zlé. Šomranie na manželku a deti, na susedov, na politikov, športovcov, kňazov a Cirkev a dokonca šomranie na Boha.
Pri pohľade na stránky Písma môžeme vnímať, že to nie je novodobá choroba. Často sa s ním stretávame napríklad počas putovania Izraelitov po púšti, keď vystupujú proti Mojžišovi aj proti Bohu a hovoria: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta?“ Tento postoj je označený ako nevera Božím prisľúbeniam. Šomraním sa títo ľudia stavajú do pozície proti Bohu a nemôžu vstúpiť do zasľúbenej zeme.
Aj v dnešnom evanjeliu vidíme, ako mnohí Židia šomrú na Ježiša. Príčinou je jeho reč o Eucharistii. Nerozumejú, ako im môže dať jesť svoje telo, nejde im to do hlavy. Ich predstavy o Mesiášovi sú úplne iné. V podstate je ich frflanie vonkajším prejavom slabej viery, nevďačnosti a pýchy v duchu hesla: Keď sa niečo nedeje podľa našej predstavy, tak to odmietame. A s akou láskou a trpezlivosťou ich napomína náš Pán, len aby prebudil srdcia aspoň niektorých: „Nešomrite.“ – a pozýva k uvažovaniu.
Drahí BS, aj my ako novozákonný Boží ľud, ako Ježišovi poslucháči, poslúchnime túto jeho výzvu. Nešomrime, ale uvažujme aj nad liekmi, ktoré nám na túto chorobu ponúka sv. Písmo.
Prvý liek nám ponúka prvé čítanie. Je to Eliášov postoj. Vidíme, že aj veľkí ľudia ako tento prorok, prežívajú krízy a znechutenia. Eliáš však miesto šomrania predkladá svoj stav Bohu, vylieva mu svoje vnútro. Boh mu pomáha, posiela anjela, dáva mu posilnenie, po ktorom ide Eliáš 40 dní a nocí. Aj v našom živote môžu prísť chvíle kríz, keď sa cítime zle a veľmi na nás dolieha nejaké zlo. Lepšie ako neustále si sťažovať je predostrieť to Pánovi, vyliať si pred ním svoje srdce a vložiť sa s dôverou do jeho rúk.
Druhý liek nám predpisuje sv. Pavol v druhom čítaní: „Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. Buďte k sebe láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte.“ Sv. Pavol nás pobáda napodobňovať Krista v láske – najmä v prejavoch milosrdenstva a trpezlivosti k ľuďom. Vidieť v ľuďoch dobro, trpezlivo ich prijímať a odpúšťať ich slabosti – ak sa to naučíme, tak náš život bude radostnejším putovaním.
Tretím liekom je liek s veľkým L. Ježiš v evanjeliu hovorí o svojom tele ako o lieku nesmrteľnosti: „Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.“ Eucharistiu cirkevní otcovia nazývali semenom večného života, je to chlieb, ktorý nám otvára nebo. Ale je liekom aj proti duchovnej smrti, proti nevere, šomraniu a každej zlobe. Ak skutočne prijmeme tento Liek, ak sa budeme ním živiť, Pán nás môže premeniť zo šomrajúcich a znechutených kresťanov na tých, ktorých život je vzdávaním vďaky (doslova gr. Eucharistiou). Tak ako sa to stalo v príbehu emauzských učeníkov ešte z veľkonočného obdobia.
A tak hoci žijeme v chorom svete a často sme aj sami chorí, prosíme v pokore Pána, aby sme vzali jeho lieky. S jeho pomocou budeme môcť byť radostnými svedkami nádeje pre tento svet. Amen.