Bratia a sestry, dnes keď počúvame v evanjeliu záujem jedného zákonníka o pravé poznanie v otázke, ktoré prikázanie je najhlavnejšie, vidíme že v námahe o večný život nie sme sami. Tentoraz neprichádza zákonník k Pánu Ježišovi, aby ho pokúšal, prichádza v pokore, aby mal jasno do čoho investovať čas, energiu, sily, aby neminul cieľ, ale aby ho dosiahol. Pre zákonníka to bola veľmi dôležitá otázka, nakoľko vtom čase bolo 365 príkazov a 246 zákazov, a rozliční učitelia zákona im pripisovali rozdielnu váhu. Pán Ježiš pre dobro pýtajúceho sa zákonníka pre dobro apoštolov a učeníkov a pre dobro nás, ktorí ho dnes počúvame nám odpovedá: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
Prikázanie lásky k nášmu Bohu a k nášmu blížnemu je vyjadrením toho pôvodného zámeru, aký mal Boh s nami, keď nás stvoril. Uvedomujeme si, že hriech pokazil dielo nášho Boha Stvoriteľa. Veď z lásky, skrze lásku a pre lásku nás Boh stvoril. Veľká harmónia panovala medzi prvým človekom Adamom a Evou i medzi nimi, ale aj vo vzťahu k Bohu. Máme to vyjadrené v knihe Genezis, že Adam s Evou sa stretával v rajskej záhrade s Bohom, rozprával sa s ním z tváre do tváre, prechádzal sa s ním po záhrade. Prvý hriech narušil tento vzťah, človek sa začal báť Boha, skrýval sa pred ním a tak isto i Adam pred Evou. Nie je to len prvý hriech, ktorý mal také neblahé dôsledky, je to každý hriech, ktorého sa dopúšťame. A riešením z tejto situácie? Riešením je láska, skutky lásky voči Bohu a blížnemu.
To, že mám lásku, znamená, že mám čas. Teda vo vzťahu k Bohu, že mám čas na modlitbu. Že to nie je len nedeľná svätá omša, že je to účasť na svätej omši aj cez týždeň, že mám čas na rannú i večernú modlitbu, na modlitbu ruženca, že mám čas na spoločnú modlitbu v rodine s manželom, s manželkou, s deťmi.
A čo sa týka mojej lásky k blížnemu, že mám čas pre druhých. Čím menej egoizmu, čím menej času, ktorý venujem sebe, mobilu, internetovým sieťam, ale čím viac času, ktorý venujem v skutočnosti svojim blížnym. Svätý Otec Ján Pavol II. hovoril o fantázii lásky, to znamená, že láska je vynachádzavá a pomocou lásky nachádzam vždy nové a nové spôsoby ako môžem poslúžiť druhému, urobiť mu radosť, venovať sa mu. Isto nik netvrdí, že je to ľahké. Vôbec nie, niekedy v únave psychickej i fyzickej to budú posledné sily, ktoré vynaložíme na skutok lásky. Ježiša Krista láska k nám viedla na kríž a preto i pre nás obeta lásky bude krížom. No uvedomme si, čo nás nič nestojí, nestojí za veľa, no čo nás stojí veľa síl a námahy, za veľa stojí. A o tom je láska k Bohu a k blížnemu.
Správne to pochopili apoštoli. Práve hlavné prikázanie lásky, o ktorom je dnes reč, rozvinuli apoštol Jakub a Ján vo svojich listoch. „Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ (Jak 2, 14-18) ... Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči. (1 Jn 2, 7.10.11)
Začiatkom septembra pred rannou svätou omšou prišli dvaja ľudia za mnou, prosili svätú spoveď s vysvetlením: „Pán farár, hovorí sa, že príde tretia vlna koronovírusu, chceme byť pripravení.“ Veľmi ma zachytila i oslovila ich vynachádzavá láska k Bohu k blížnemu i k svojim dušiam. Väčšinou, keď sa hovorí o blížiacej sa vlne choroby reagujeme nákupmi potravín, liekov a všeličoho iného. No oni chceli byť pripravení na konanie dobrých skutkov a to s čistým srdcom. Nech je aj ich príklad pre nás povzbudením, ako milovať Pána Boha z celého srdca, duše, mysle a sily a aj blížneho ako seba samého. Amen