Evanjelista Lukáš začína dnešné rozprávanie od cisára, pokračuje regionálnymi úradmi a končí u náboženských predstaviteľoch. Lukáš chce začleniť príbeh, ktorý podáva do širšieho celosvetového diania. Evanjelista chce evidentne upozorniť čitateľa, že evanjelium nie je legenda, ale popis skutočného príbehu, ktorý sa stal v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste (Benedikt XVI.) My by sme si mohli aktualizovať toto rozprávanie na dnešných svetských a náboženských predstaviteľoch (prezident, starosta, arcibiskup atď.). Toto Božie slovo totiž zaznieva rovnako práve pre mňa a pre miesto, kde práve sedím: Priprav cestu Pánovi!
Keďže adventný čas je aj duchovne spojený s prípravou, otázkou je, čo pre veriacich znamená táto duchovná príprava. Ako to vyznieva z evanjelia, treba ponajprv urobiť poriadok v našom srdci a toto upratovanie vnútra výstižne vyjadruje obraz cesty, na ktorej treba znížiť (zrovnať) kopce a vyzdvihnúť (zasypať) doliny. Kopce môžu znamenať naše hriechy egoizmu, pýchy a telesnosti. Tieto mohutné vrchy bude treba zrovnať so zemou. Bude to úsilie napraviť to, čo sa hriechom nakopilo a čo nám sťažuje cestu smerom k našej nebeskej vlasti. No nestačí však len chcieť zbaviť sa zlého, svojich zlých postojov a návykov, treba sa nám tiež snažiť o viac dobra. Bude treba vyvýšiť odveké hlbiny, vyplniť prázdnotu. Tu v tomto bode si pripomíname zanedbávanie dobrého, momenty, keď nám chýba vytrvalosť v dobrom, ochota, láskavosť.
Príklad zo súčasnosti: Rád by som spomenul stovky mladých ľudí i ľudí stredného veku, ktorí veľmi jasne pochopili, ako treba odstraňovať kopce hriechov a vypĺňať doliny zanedbania dobrého. Vo svojom živote objavili, že mnoho pokušení prichádza a veľa času i energie odchádza zbytočným až kŕčovitým sledovaním médií. Rozhodli sa, že do Vianoc každý večer namiesto zábavného filmu či článkov si prečítajú alebo vypočujú niečo duchovné zo Svätého Písma a nejakej úvahy k tomu. Okrem toho si zaumienili ďalšie a ďalšie veci, aby si ušetrili viac času a energie pre dobrého Pána Boha, svoju krásnu rodinu i dobrých priateľov a vyšli v ústrety aj svojmu zdraviu. Prijali výzvu Exodus 90 (možno nájsť o nej na nete) a 90 dní sa takto rozhodli žiť.
Príklad (historický, komu by sa súčasný nepáčil:-), ktorý poukazuje, že príprava na Kristovo narodenie spočíva v praktickej službe i múdrom napomínaní zverených. Počas americkej revolúcie prechádzal nejaký muž na koni v civile okolo skupiny vojakov, ktorí sa snažili vytiahnuť konský koč, ktorý bol uviaznutý v hlbokom bahne. Ich dôstojník im kričal pokyny, pričom sa nepokúšal pomôcť. Cudzinec, ktorý bol svedkom tejto scény sa opýtal dôstojníka, prečo nepomáha. Dôstojník s veľkým hnevom a dôstojnosťou odpovedal: „Pane, ja som dôstojník!“ Neznámy človek zosadol z koňa a sám pomohol vyčerpaným vojakom. Keď bola práca dokončená, obrátil sa k dôstojníkovi a povedal: „Pane, ak nabudúce budete mať takú prácu a nebudete na to mať dostatok mužov, informujte o tom svojho vrchného veliteľa a ja vám prídem znova pomôcť. Hrdý dôstojník si až teraz všimol, že má pred sebou samého generála Washingtona, hlavného šéfa celej americkej armády a neskoršieho prvého prezidenta USA...
Drahí bratia a sestry, Božie slovo zaznieva nad nami obsahovo takisto ako to bolo v časoch Jána Krstiteľa. Sme vyzvaní pripraviť cestu, čo požaduje dôsledne si spytovať svedomie, očistiť srdcia a snažiť sa o nápravu. Keďže neuspejeme bez Božej pomoci, je nám ponúknuté využiť sviatosť pokánia k obráteniu a takto sa usilovať zmeniť sa k lepšiemu. Možno sa nám zdá, že u nás nie sú také veľké kopce a priepastné doliny, predsa však zvážiac príchod takého vzácneho Hosťa, ktorého Vianocami očakávame, snažme sa aj v tých menších záležitostiach, aby aj drsná cesta bola hladká.