Brat, sestra!
Ešte máme v živej pamäti, iste to môžete potvrdiť..., septembrovú návštevu Sv. Otca Frnatiška na Slovensku. Aj jeho posledný putovný krok – Šaštín. A teda uctenie si od neho Panny Márie ako Sedembolestnej v deň jej slávnosti, slávený liturgicky iba na Slovensku. A to spolu s ostatnými prítomnými početnými pútnikmi…
Mal som milosť byť tam tiež prítomný. Šaštínska milostivá socha obdržala pri tej príležitosti od neho špeciálny dar. Okrem živých kvetov aj ’zlatú ružu‘.
V dnešný deň, necelé tri mesiace odvtedy, prežívame tentokrát už spolu s celosvetovou Cirkvou, ďalšiu slávnosť Panny Márie. Ale už ako ´Nepoškvrnene počatej´.
Čo si nám brat, sestra, treba dnes všimnúť a vložiť si to do našej duše a nášho konania, do našej rodiny a cez nás do dnešnej spoločnosti?
Výraz z oficiálneho liturgického názvu dnešnej slávnosti: ’Nepoškvrnené...‘ – si nejako pýta aj protichodný výraz: ’poškvrnenosť‘.
Áno. To nám osvetľuje úryvok (1. čít.) z Kn. Gen.:
Plasticky, reálne opisuje pôvod duchovnej poškvrnenosti na svete – hriechu. Ale i slová nádeje, že sa narodí Vykupiteľ, Ten, ktorý bude riešiť hriech, hlavnú poškvrnu dejín sveta: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“.
„Víťazstvo je dielom jeho pravice...“ (Pánovej), Takto s istotou konštatuje autor 98-ho Žalmu, z ktorého niekoľko veršov sme počuli. Najmä víťazstvo v oblasti, ktorú si uvedomujeme. V spolupráci s Ním môžeme postupne víťaziť nad poškvrnami hriechu, ktoré nás pokúšajú, či premáhajú…
Apoštol Pavol nás cez svoj List Efezanom (2. čít.) posilňuje k takémuto výkonu uistením, že sme ešte ’pred stvorením sveta vyvolení‘, „...aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení...“
A pomáhali si k tejto méte čím sa len dá. Najmä využívaním známych duchovných zdrojov, ktoré nás vedú k svätosti a zápasu s poškvrnami. Osobitne k ochotnej poslušnosti výzvam z Božieho slova! Príklad tejto ochoty nachádzame v čistej podobe v slovách panny „zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho“, ktorej „meno... bolo Mária.:
„...nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Čo môže urobiť s človekom poslušnosť Božiemu slovu a následné očisťovanie sa od škvŕn hriechov a nadobúdanie si nového duchovného profilu. (nielen sprostredkovanému tohto slova priamo cez jeho písomnú podobu, ale aj cez kňaza ako jeho interpreta)? Toto môže potvrdiť krátky pohľad na muža, t. č. vekom 48 r. a taký istý pohľad na jeho 18 ročné manželstvo a rodinu:
Stretol som ho po dlhých rokoch od času ako sme sa poznali. A to v septembri t. r. ako svedka pri sobáši v BA. Snúbenci hľadali vo svojom okruhu za svedka niekoho solídneho...
Nebol veľmi vychovaný v kat. viere. Krst síce mal, aj 1. Sv. prijímanie a Sviatosť birmovania.
Ako dospelý sa zoznámil s kresťankou katolíčkou, ktorá mala iba krst. Sviatosť manželstva ale neuzavreli. Splodili prvé dieťa – dievčatko.
Medzičasom sa v nich začala hlásiť istá zodpovednosť za stav, v ktorom žili. Prvým krokom, to je zaujímavé, bola jeho dobrovoľná výpoveď v zamestnaní. Pracoval totiž v redakcii jedného úpadkového slovenského denníka ako grafik a začalo sa mu priečíť, že má spolupracovať na morálnej demolácii Slovenska… A to väčšinovým obsahom článkov a fotografií v tomto periodiku…
Aj sa odsťahovali do istého zátišia do dediny v horách na strednom Slovensku, kde si kúpili dom.
Začali spolu premýšľať nad usporiadaním si svojho voľného zväzku. Mali už obaja okolo 30-ky. Keďže nejako si ešte neuvedomovali ako katolíci – sviatosť manželstva, obrátili sa na miestnu evanjelickú p. farárku (táto viera bola v tej dedine väčšinová) s prosbou, aby ich zosobášila v evanjelickom obrade. A to v prírode, nie v kostole! Ona s tým súhlasila a im v tom vyhovela. (Neskoršie sa ale vyjadrila, slúži jej to na česť, že to bol jej mylný krok a už by takto nekonala).
Po istom čase títo dvaja objavili, že sú v tej dedine aj kresťania katolíci a v ďalšej dedine sa nachádza farský katolícky kostol i s miestnym p. farárom. Začali chodiť i so svojim dievčatkom teda tam na nedeľné sv. omše. Kňaz samozrejme spozoroval nové postavy... Ale aj ich zreteľný záujem o to čo sa tu dialo, najmä cez bohoslužbu slova.
Keď ale neskoršie zbadal, že muž začal pristupovať k Sv. prijímaniu, (a mal už informáciu, že nemajú sviatosť manželstva), pozval ho po jednej sv. omši do sakristie a s úctou sa ho spýtal na reálnu situáciu jeho, matky dieťaťa i samotného dieťaťa. Dozvedel sa, vrátane, že ich 5. ročné dieťa nie je pokrstené. Vysvetlil mu, že nemôže v aktuálnom stave pristupovať k Sv. prijímaniu. Pozval ich oboch počas týždňa na faru. Ponúkol im obom možnosť pripraviť sa na sviatosť manželstva, a ju pripraviť na prvú sv. spoveď, na 1. Sv. prijímanie a Sviatosť birmovania. a pokrstiť dievčatko. S tým, že by toto všetko bolo ako duchovný dar k návšteve (teraz už svätého) Jána Pavla II. na Slovensko v sept. 2003.
Po patričnej dobe prípravy sa tak udialo v rámci sv. omše na sviatok Narodenia P. Márie 8. sept. 2003…
Kňaz potvrdzuje, že šlo o jednu z mála sv. omší jeho pastoračného života, ktorej atmosféra bola nielen mimoriadne duchovná, ale i podobne mimoriadne príťažlivá! Aj pre prítomných ostatných veriacich. Najmä bolo všetkým mimoriadne sympatické prežívanie týchto chvíľ zo strany dotyčných, keď prijímali sviatosť za sviatosťou...
Kresťansko – katolícky rast ich už legitimnej rodiny pokračoval. Najmä záujmom o – už denné rozjímanie z Božieho slova a pravidelný sviatostný život. Najmä sa tak začalo diať po smrti ich druhého dieťaťa v kojeneckom veku – chlapčeka, ktorý sa narodil postihnutý. Kňaz ich povzbudil: „Modlime sa aby, ak Boh dá, Vám prišla náhrada v podobe ďalšieho chlapčeka“. Prišla. Nielen jedna. Aj v podobe ďalšieho chlapčeka, tretieho dieťaťa. Obaja chlapci sa narodili zdraví. Napriek niektorým ´kuvičím´ hlasom z ich okolia, že to môže byť risk prijať ďalšie dieťa... Teraz sú obaja v dospievajúcom veku.
Medzičasom začali ako rodina pomáhať miestnemu kňazovi, on aj kostolníctvom. Neskoršie sa prihlásil na diaľkové štúdium teológie v Nitre. Po jeho absolvovaní sa stal katechétom detí a mládeže, Toto je aj jeho dlhoročné zamestnanie. Ona je učiteľkou na Zákl. škole.
Brat, sestra!
Domnievam sa, že zamyslenie sa nad Božím slovom dnešnej slávnosti a pohľad do života jednej slovenskej katolíckej rodiny nám mohol pomôcť, aby sme odvážnejšie a vynaliezavejšie sa nechali formovať slovom, ktoré s úctou nazývame: Božie… A sviatosťami.
Aby nastávajúce Vianoce, hoci možno znova budú boľavejšie pre ich bežné prežívanie, boli pekné. A to radosťou z nášho vnútra i z našich vzájomných vzťahov. Keď cez zvyšok Adventu sa nebudeme zmierovať s poškvrnami hriechov.
Najmä s tými našimi osobnými…!