Najprv priblížim príbeh dvoch matiek, ktoré prišli pred kráľa Šalamúna, aby ich rozsúdil, komu patrí živé a komu mŕtve dieťa.
Tieto matky bývali v jednom dome a obidve mali malé dieťa. Jedna však v noci svoje dieťa priľahla, že zomrelo. Keď to zistila, rýchlo vymenila toto mŕtve dieťa za živé - od tej druhej matky. Vznikol veľký spor a hádka.
Keď ich kráľ Šalamún videl a počúval, povedal: „Doneste mi meč! Pretnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej matke!“
Na to žena, ktorej syn bol živý, povedala kráľovi, aby nezabíjal toto dieťa, radšej nech ho dá druhej matke, len nech žije. Druhá však vravela: „Nech nie je moje, ani tvoje, pretnite!“
Na to sa ozval kráľ a povedal: „Dajte tamtej živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matkou. Ona má vzťah k svojmu dieťaťu, ochotná je radšej sa ho zrieknuť, ako by malo zomrieť.“
Toľko príbeh zo Starého Zákona.
Bratia a sestry, máme dnes pred sebou známy príbeh o márnotratnom synovi, ktorý veľmi zdôrazňuje práve vzťahy k Bohu Otcovi a ľuďom. Tento príbeh premeditovali a vyrozprávali už mnohí duchovní autori a mnohé vysvetlenia už poznáte. Ja sa chcem pristaviť práve pri adresátoch tohto príbehu. To sú najmä dve skupiny ľudí: farizeji a zákonníci na jednej strane a mýtnici a hriešnici na druhej strane. Je tu reč o vzťahoch.
Farizeji a zákonníci, ktorých v tomto príbehu predstavuje starší syn a mýtnici a hriešnici – týchto predstavuje mladší. Nad tým všetkým náš Milosrdný Otec, ktorý má starosť o všetkých, aby sa nikto z nás nestratil.
Mladší syn po všetkých skúsenostiach falošnej slobody zisťuje, že najlepšie je byť v Otcovom dome, v jeho blízkosti, v jeho láske. Napriek tomu, že Otca na čas opustil, nestratil k nemu vzťah. Spomenul si, ako to bolo doma a vrátil sa. Prichádza s veľkou pokorou: „ Nie som hoden volať sa tvojím synom.“ Otec otvára svoju náruč a vystrojí veľkú hostinu.
Staršiemu synovi sa to nepáči, nemá radosť z návratu brata, ani z reakcie Otca. „Už toľko rokov ti slúžim a neprestúpil som tvoj príkaz.“
Áno, toto je veľké riziko pre nás, čo chodíme do kostola. Už toľko rokov sa modlím, chodím na sv. spoveď, prispievam na zbierky. Ale, či rastie aj naša láska k Bohu a k blížnemu. Pán Ježiš práve toto vyčíta farizejom a zákonníkom, že im nezáleží na ľuďoch, nemajú k nim vzťah a je tu veľké riziko, že stratia aj vzťah k Bohu.
Nevnímame, bratia a sestry, v týchto dvoch synoch trochu podobnosť s dvomi matkami zo spomínaného príbehu v úvode? Kto má skutočný vzťah a kto nie? Dajme pozor, aby sme aj v našich časoch pri zachovaní všetkých predpisov, či cirkevných alebo štátnych, nezabudli na úprimnú lásku voči Pánu Bohu a ľuďom.
Známy hymnus na lásku končí slovami: „Ak by som lásku nemal, ničím by som nebol!“