Bratia a sestry, v stredu sme začali štyridsaťdňovú prípravu na slávenie Veľkej Noci.
Boli sme poznačení popolom na znak pokánia, pričom nám kňaz povedal jednu z výziev – Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš, alebo – Kajajte sa verte evanjeliu. Tá prvá výzva nám pripomína našu ľudskú konečnosť, presnejšie – konečnosť nášho pozemského života. A preto nás pozýva k postoju pokory. Druhú z týchto výziev sme počuli aj dnes v evanjeliu. Kajajte sa a verte evanjeliu.
Pokánie a viera. Je zaujímavé si všimnúť, v akej situácii zaznieva. V tomto krátkom úryvku je až príliš veľa protikladov. Duch Ježiša vedie, ba až ženie, satan pokúša. Zver ho ohrozuje, anjeli posluhujú. Jána uväznili, Ježiš začína hlásať. A hlása práve pokánie a vieru. To, čo najprv sám koná. Utiahol sa na púšť postiť – jeden z hlavných skutkov pokánia. A podľa podania iných evanjelistov vieme, že Ježiš pri pokúšaní na púšti nás učí práve postoju viery. Práve cez odvolávanie sa na Božie slovo, na to, čo „je napísané“, teda na to, čo hovorí Boh, Ježiš prekonáva pokušenia. A tak nás učí, že pokánie a vieru, tieto dva postoje nemožno od seba oddeliť. Navzájom sa podmieňujú. Niet pravého pokánia bez viery a niet pravej viery bez pokánia. Z vlastnej skúsenosti vieme, že nevládzeme meniť vlastný život k lepšiemu, teda konať pokánie, bez živej viery v Boha. A tiež nemožno rásť vo viere bez konania pokánia. Preto aj naše prežívanie pôstu bude mať natoľko zmysel, nakoľko bude u nás prejavom pravej viery a pravého pokánia.
Koľko pôstnych období sme už prežili? A čo v našom živote sa zmenilo? Boh nás pozýva zažiť zmenu, pozýva nás „na púšť“. Pozýva nás naozaj prežiť toto obdobie naplno. Skúsme preto dnešný deň využiť na porozmýšľanie - čo to znamená pre mňa osobne „utiahnuť sa na púšť“? Čo ma v mojom každodennom živote najviac odvádza od života v Bohu, s Bohom, pre Boha a tým aj pre ľudí? Sem máme zamerať svoj pôst. A nejde tu o veľké výkony v prvé dni pôstu. Ide tu o vytrvalosť, pravidelnosť. Mám sa kajať a veriť evanjeliu. Teda počúvať evanjelium, a na základe toho, čo počujem, upravovať svoj život. A to sa nedá za deň. Vyprosujme si preto, bratia a sestry svetlo Ducha Svätého, aby sme správne spoznali, kam máme zamerať pokánie, čo je prekážkou medzi mnou a Bohom, a tiež silu, aby sme vytrvalým pokáním sa stále viac k nemu približovali a tak sa pripravili aj na sviatky našej spásy.