4. pôstna nedeľa rok „B“

Z knihy Kroník sme sa dozvedeli bolestnú i radostnú správu. Kráľ Nabuchodonozor po vzbure jeruzalemského kráľa Sedekiáša dal zbúrať chrám, a kto nepadol mečom, bol odvedený do Babylonu. Neskôr sa Pán Boh zľutúva nad Izraelitmi, perzskému kráľovi Kýrovi Pán Boh nebies rozkáže znovu postaviť v Jeruzaleme Boží dom.
Žalm hovorí, že vrcholom radosti Izraelitu je chrám v Jeruzaleme.
Apoštol Pavol jasá nad nesmiernym bohatstvom milosti voči nám v Kristovi Ježišovi.

Urobme si prechádzku teológiou radosti v Písme svätom.
Táto sa najlepšie ukazuje pri Anjelovom zvestovaní, ohlásením Ježišovho narodenia Panne Márii. ...Na časové oznámenie, že Máriina príbuzná Alžbeta počala v starobe, čo je ľudsky nemožné a nepochopiteľné, Mária reaguje návštevou u Alžbety a Zachariáša. Ježiš a Ján sa takto v Duchu Svätom stretnú, blízkosť Ježiša spôsobuje, že Ján sa v materskom lone zachveje radosťou...
Na anjelovom pozdrave je nezvyklé to, že anjel Gabriel, ako muž zdraví ženu Máriu pozdravom „Zdravas“, čo v pravde skutočnosti znamená „Raduj sa“..... Týmto anjelovým oslovením začína, mohli by sme povedať, Nový zákon.
Vo svätej Betlehemskej noci zaznieva to isté z úst anjela, ktorý povedal pastierom: „Zvestujem vám veľkú radosť.“
Prenesme sa o tridsaťtri rokov k Zmŕtvychvstalému Ježišovi, keď Ján evanjelista oznamuje: „Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána“. Teológiu radosti osvetľuje znovu Ján evanjelista, keď zaznamenal v Ježišovej rozlúčkovej reči vetu: „Zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme“. Takto sa nám navonok ukazuje, akoby definícia radosti, že je to dar Ducha Svätého, ako pravý dar Vykupiteľa.... Pápež Benedikt XVI. našiel k téme radosti hudobný výraz, že skutočnosť radosti v anjelovom pozdrave je „akord“, ktorý neprestáva znieť počas celých dejín Cirkvi, ktorý komunikuje so základom celého ohlasovania - radostnej zvesti.
Pozdrav: „Raduj sa“, je slovo prevzaté zo Starého Zákona. Gabrielov pozdrav adresovaný Márii je uskutočnením proroctva: „Raduj sa, dcéra Siona! Jasaj Izrael! (...) Kráľom uprostred teba je Pán“. Tu objavujeme dôvod - prečo sa má dcéra Siona radovať, lebo „uprostred teba je Pán“ (Sof 3,15-17).
Na zamyslenie stojí ešte vzťah medzi radosťou a milosťou. Slová radosť a milosť sú v gréčtine utvorené z rovnakého koreňa. Radosť a milosť (chara charis) patria k sebe.
Voľne prerozprávané z knihy Benedikta XVI., Ježiš Nazaretský, Prológ - Ježišovo detstvo, str. 28 -31.