Áno, znova prežívame príležitosť, kedy si dnes s celosvetovým kresťanstvom pripomíname, ako nás inštruuje Matka Cirkev – „Slávenie utrpenia a smrti Pána“.
Úryvky biblických textov v dnešnej Bohoslužbe slova sú pochopiteľne vybrané ako najprimeranejšie k tejto téme!
Starozákonný Izaiáš, jeden z najväčších prorokov Izraela (8. až 9. stor. pr. Kr.) – sa nám prihovára (1. čít.) v časti, ktorú znalci sv. Písma označujú: ´Pomazaný Pánov a Pánov služobník´.
V prvých troch úvodných vetách tu predstavuje svojho služobníka sám Boh. Predpovedá jeho úspechy a slávu. Ďalej krátko hovorí o ňom prorok a to v mene celého národa. Preto sa vyjadruje v množnom čísle. Z tejto výpovede najdôležitejšie sú dve vety, v ktorých píše o zástupnom utrpení Pomazaného Pánovho (Mesiáša): „...Obetoval sa, pretože sám chcel,...“ Po tom už znova hovorí o ňom Boh a to do konca uvedeného textu.
Žalm 31 je oficiálne Cirkvou označený: ´Dôverná modlitba v súžení.´ Pán Ježiš umierajúc na kríži si pomáhal jednou vetou z tohto žalmu, s tým, že tam pridal oslovenie na Otca: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Máme to v správe o umučení podľa evanjelistu Lukáša - 23, 46).
List Hebrejom (2. čít.) nás, popri inom, uisťuje, že k Ježišovi, Božiemu Synovi môžeme mať plnú dôveru. Lebo sa stal podobný nám vo všetkom okrem hriechu. Je veľkňazom, ale sám prežil a pretrpel naše bolesti, pozná aj naše slabosti, takže s nami cíti a chce nám pomáhať.
Umučenie nášho Pána Ježiša Krista, v podaní očitého evanjelistu Jána a teda v maximálnej autenticite výpovede, nám predstavuje vyjdenie Ježiša so svojimi učeníkmi za potok Cedron, vstup Judáša, Annáša, Kajfáša, Piláta a s ním vyjednávajúceho zástupu – do jeho situácie. Pokračuje Golgotským vrchom s umierajúcim Ježišom – po jeho uloženie do hrobu jeho majiteľa – Jozefa z Arimatey.
Brat, sestra!
Čo ešte k tomu dodať? Pýta sa tu otázka: Akú praktickú vďačnosť prejavujeme ´Pomazanému Pánovmu´ za jeho výkon aj pre nás osobne...? Pokúšame sa ho napodobňovať v jeho láske voči Otcovi a voči jeho ľudským bratom a sestrám?
Myslím, že nám dosť môže povedať pohľad na niektoré z dnešných postáv – pravých Kristových nasledovníkov. Nachádzajú sa po celom svete, nám známe i nám neznáme. Pohľad teda na tých, ktorí sa neboja vystúpiť s ním až po Golgotský vrch, podobne ako ´jeho matka a Mária Kleopasova, Mária Magdaléna a učeník Ján...´, Samozrejme vystúpenie týchto novodobých postáv do ich dnešnej, aktualizovanej osobnej Golgoty...
Dostala sa mi do rúk kniha: Hlas mučeníkov: „Ja som n“. (Inšpiratívne príbehy kresťanov čeliacich islamským extrémistom). r.. 2016. Pozn.: Iste odvtedy je situácia v niektorých tam uvedených krajinách trocha iná, no základný boj proti kresťanstvu pokračuje naďalej, ako je nám dobre známe... Ale aj ďalšie heroické výkony!
V knihe sú uvedené overené výpovede spomenutých kresťanov v rozličných krajinách – konkrétne postavy. (Ich pravé mená museli byť z bezpečnostných dôvodov utajené...) Dnešný bežný európsky kresťan je po uvedomení si týchto príbehov nielen prekvapený čerstvou a činnou vierou dotyčných postáv, ale i právom nimi zahanbený... Veď mnohí – miesto prestupu na islam, prišli o život, o zdravie, o domovinu, o meno i o majetok....
Svojim utrpením, podobne ako apoštol Pavol... dopĺňajú to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. (Porov Kol 1,24)