Drahí bratia a sestry, skúsme si len tak pre seba položiť otázku: Pamätám si evanjelium minulej nedele? Pána Ježiša chceli urobiť kráľom. Chceli mať tohto dobrého a mocného kráľa, ktorý by vedel vždy zabezpečiť dostatok chleba pre krajinu. Pán Ježiš sa preto zástupu stiahol z očí a v dnešnom evanjeliu mu explicitne (priamo) vyčíta, že pri ňom prišli hľadať nie duchovné hodnoty, ale hmotné výhody. Jeho výzva: Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za duchovným pokrmom, ktorý ostáva pre večný život... je výzvou k živému záujmu o Božie slovo a Eucharistiu. Pán Ježiš vo svojom rozhovore prichádza k bodu, keď vyžaduje konať Božie skutky, čiže veriť v Toho, ktorého poslal Otec.
Táto veta o viere v Božieho Syna nie je zmenou témy rozhovoru o chlebe z neba, ale nevyhnutným predpokladom k porozumeniu toho, čo Pán Ježiš hovorí. Budúcu nedeľu táto Eucharistická reč pokračuje námietkou voči Pánovi: „Veď jeho otca a matku poznáme!“ Musíme sa strániť postoja tých židov, ktorí namietajú proti Jeho Božskému pôvodu; optika viery je nevyhnutná k porozumeniu Eucharistie.
Kto neverí v Ježiša, ktorý je väčší ako Mojžiš, nemôže rozumieť Eucharistii. Cirkevní otcovia nazývajú Eucharistiu predĺženým vtelením. Tak ako je tajomstvom príchod Pána Ježiša na tento svet v jeho panenskom počatí z moci Ducha Svätého, tak je nepochopiteľným a nesmiernym tajomstvom aj jeho príchod na oltár po vzývaní Ducha Svätého pri slovách: „Toto je moje telo ... moja krv“.
Prví kresťania dobre vedeli, že bez poznania Krista je úplne bezpredmetné hovoriť o tajomstve Eucharistie. O Eucharistii nerozprávali tým, ktorí ešte neprijali Krista. Dokonca aj tí, ktorí už uverili v Krista ako Mesiáša, ale ešte neprijali krst, museli z bohoslužobného zhromaždenia po Božom Slove a modlitbách odísť, lebo ešte neboli plne začlenení do spoločenstva veriacich. Poučenie o tejto sviatosti sa volalo mystagogická katechéza, čo by sa dalo preložiť ako katechéza vovádzajúca do tajomstiev.
Eucharistia je výsostne tajomstvo viery. Vystihuje to aj kňazovo zvolanie po premenení: „Mysterium fidei! - Hľa tajomstvo viery!“ Vtedy sa obraciame priamo na Krista: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.“ On je tu osobne prítomný a sprítomňuje sa ten okamžik, keď za nás zomiera, čo už je korunované zmŕtvychvstaním. Svätý Cyprián vyznáva: Prvky chleba a vína stávajú sa spôsobmi prítomnosti Pánovho tela a krvi.
Pred Eucharistiou stojí ľudský rozum oproti tajomstvu. Ako tu môže byť prítomný Pán? Odpoveď nám môže dať len viera. Naozaj je to tak, ako spievame v jednej Eucharistickej piesni: „Zrak môj i chuť chceli by ma oklamať, ale sluch ma učí pevnú vieru mať.“ Sluch, teda Slovo Boha: „Toto je moje telo ... moja krv“ nám dáva uistenie, že tým najvynikajúcejším spôsobom Pán je prítomný v Eucharistii.
Hoci tajomstvo Eucharistie je veľké aj pre profesorov teológie, v skutočnosti je tak jednoduché, že je prístupné každému. Jeden vidiečan vo francúzskej dedine Ars sa často zastavoval pred kostolom a uprene hľadel dnu. Raz keď ho tak pozoroval svätý arský farár, opýtal sa ho, čo ho vedie k tomu, aby tak často sem prichádzal. Sedliak odpovedal: „Ja sa pozerám na Pána Ježiša a On na mňa.“ Nech aj nám všetkým “zmyslov nedostatočnosti viera vezme záclonu“, aby sme sa tak aj pri tejto svätej omši, napriek zahaleniu do podôb chleba a vína, stretli s Ním.
Pán nám sľúbil, že bude s nami až do skončenia sveta. Eucharistia sa bude sláviť do konca sveta, „kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista“. Potom budeme na Neho hľadieť z tváre do tváre; dovtedy nech nás viera osvecuje adorovať Ho v tajomstve Eucharistie.