V kontakte s dnešnými mladými ľuďmi máme dojem, že sa nevedia radovať z mnohých vecí, ktoré život prináša. Akoby sa tešili len z toho, čo im ponúka virtuálny svet a konzum. A možno je to aj preto tak, že im to ponúkame často my dospelí, aby sme im nejak vyplnili čas, pretože ten náš je „veľmi vzácny“ a obmedzený. Odkiaľ majú spoznať, že život tých ľudí na reklamných plagátoch a profilovkách facebooku, ktorí vyzerajú tak šťastne, môže byť aj skutočný, keď v bežnom živote sa stretávajú s tými, ktorí sa tvária, že ich nevidia, lebo majú zaplnený diár pracovnými stretnutiami, školskými krúžkami a farskými akciami? Verím, že v našich farnostiach a rodinách majú prednosť a hlavne možnosť spoznať, čo znamená aj tá dnešná výzva nášho Pána: „Radujte sa a jasajte...“ (Mt 5,12)
Dnes nás Cirkev upriamuje na jedno už tiež pomaly zabudnuté slovo, hlavne medzi spomínanými mladými, na slovo svätosť. Byť svätým! Pán rozumie človeku každej doby, On je nadčasový, taký aký bol včera, je aj dnes a bude aj zajtra. Aj vtedy aj dnes nám svätosť predstavuje ako radosť a jasot. A tomu mladý človek aspoň trochu rozumie aj dnes. Trochu preto, lebo po skutočnej radosti túži a keď ju aj spozná, naplno ju prijme a obľúbi si ju. Pomôžme mladým dnes objaviť, čo znamená naozaj sa radovať a jasať, pomôžme im objaviť a zachutiť, čo znamená byť svätý.
Návod nám dáva aj Peter dnešných čias, Svätý Otec František, a to v najnovšej apoštolskej exhortácii s rovnakým názvom ako je aj dnešná evanjeliová výzva – Radujte sa a jasajte – Gaudete et exsultate. On ako Svätý Otec, ktorý má tiež vo svojom oslovení svätý, je pre nás svätý nie v tom zmysle, že by už patril do zoznamu svätých kanonizovaných Cirkvou, ale preto, že je prvý, kto po svätosti túži, a to nie len tej vlastnej, ale celej Cirkvi, každého z nás, a je povolaný, aby nás všetkých členov Cirkvi k nej aj viedol, ako to nádherne urobil aj touto krásnou apoštolskou exhortáciou. Jadrom totiž tohto dokumentu sú práve Ježišove blahoslavenstvá a jeho kritéria, podľa ktorých budeme súdení.
Pán Ježiš v evanjeliu tak ľudsky rozoberá, čo znamená byť svätý. Nie ten, kto má všetko, nie ten, kto prechádza životom ako ružovou záhradou, nie ten, kto žije iba pre vlastné šťastie, ale ten, komu niečo chýba, kto je závislý na Bohu, kto každý deň berie na seba svoj kríž. Šťastie, blaženosť podľa vnímania tohto sveta je úplne iná než tá, ktorú nám ponúka nebo. Nebo si treba zaslúžiť, treba si ho vydobyť. Svätý Otec v exhortácii píše: „Páči sa mi vidieť svätosť v ľude trpezlivého Boha: v tých ženách, ktoré s veľkou láskou vychovávajú svoje deti, v tých mužoch, ktorí pracujú, aby domov priniesli chlieb, v chorých, v staručkých rehoľniciach, ktoré sa stále usmievajú. V tejto stálosti kráčania vpred, nasledovania deň za dňom vidím svätosť zápasiacej Cirkvi. Je to mnoho ráz svätosť «z vedľajších dverí», tých, ktorí žijú medzi nami a sú odrazom Božej prítomnosti, alebo – aby som použil iný výraz – «strednej triedy svätosti».“ (GE 7)
Všetci sme teda povolaní k svätosti, každý môže a má sa snažiť byť svätým. Máme objaviť vlastnú cestu svätosti a potom tak aj iným pomáhať nájsť ju. Na prvom mieste je dôležité si uvedomiť, že sme vôbec povolaní Stvoriteľom, aby sme boli jeho obrazom v dnešnom svete a potom konkrétne nachádzali špeciálnu formu vlastnej svätosti pre dosiahnutie vlastnej spásy a pomoci spásy iným. A tu máme aj odpoveď čo za to – spása svojej nesmrteľnej duše a ako hovorí sv. František Saleský, ak tým pomôžem aj spáse aspoň jednej ďalšej duši, akoby som zachránil jednu celú diecézu. Odmena teda príde v budúcnosti, v Božom kráľovstve, aj keď nejaké náznaky odmeny dostávame už aj tu na zemi, a to v podobe jednoduchej radosti z dobre vykonanej práce, z opätovanej lásky našich blízkych či radosti zo spojenia sa s ukrižovaným Kristom. Ukazujme iným túto cestu radosti, blaženosti, svätosti, lebo ona jediná prináša človeku pravý zmysel života, len táto cesta vie naplniť aj srdce mladých. Veď oni túžia po čistote, pravej radosti a nezištnej láske, len najprv túžia vidieť aj tých, ktorí sa pre túto cestu rozhodli skôr ako oni a vidia na nich, že aj ich naplňuje a robí ich šťastnými a postupne svätými.
Svätý Otec na rannej sv. omši v Dome sv. Marty 29. mája povedal, že žiť kresťansky znamená žiť sväto. Aj sv. Ján nás v dnešnom druhom čítaní povzbudzuje, aby sme sa usilovali byť čistí ako je on, náš Pán, čistý. A čistota je tým najlepším vyjadrením pre svätosť. Čisté zlato je to najšľachetnejšie, najrýdzejšie platidlo. A za takú pravú svätosť platí najlepšie ten, kto sám je Svätý, ten, ktorý prebýva na výsostiach.
Všetci si odnesme z dnešnej slávnosti všetkých svätých to, čo nám Svätý Otec o svätosti píše v spomínanej exhortácii Gaudete et exsultate:
„Byť chudobnými v srdci, to je svätosť.“ (GE 70)
„Reagovať s pokornou tichosťou, to je svätosť.“ (GE 74)
„Vedieť plakať s druhými, to je svätosť.“ (GE 76)
„Hľadať spravodlivosť s hladom a smädom, to je svätosť.“ (GE 79)
„Hľadieť a konať s milosrdenstvom, to je svätosť.“ (GE 82)
„Udržať si srdce čisté od všetkého, čo poškvrňuje lásku, to je svätosť.“ (GE 86)
„Rozsievať okolo seba pokoj, to je svätosť.“ (GE 89)
„Prijať každý deň cestu evanjelia, aj keď nám spôsobuje problémy, to je svätosť.“ (GE 94)