Niekto povie: „Mám ťažký život. Nie som moc šťastný.“ Iný povie: „Hoci mám ťažký život, som veľmi šťastný.“ Obaja majú ťažkosti, ale ako rozdielne to prežívajú. Prečo? Ten druhý musí mať ešte niečo navyše, čo ho robí šťastným. A musí to byť silnejšie a vzácnejšie ako všetky ťažkosti a bolesti sveta.
My, ktorí veríme v múdreho, dobrého a svätého Boha, máme niečo, ba niekoho, kto je zdrojom šťastia a blaženosti. Je ako slnko, čo vždy svieti, aj keď sa zamračí a je búrka. Boh je absolútne šťastný bez ohľadu na okolnosti. A aj nás môže urobiť šťastnými, ak mu to dovolíme, aj uprostred životných búrok a zemetrasení. Len mu treba dôverovať a otvoriť sa jeho slovu a milosti.
Sv. Pavol konštatuje vo svojich listoch, že mal ťažký život. Precestoval celú Rímsku ríšu, bol väznený, dostal päťkrát 40 bez jednej, bol kameňovaný, trikrát stroskotal, prepadli ho, vyhnali, hladoval, mrzol a skoro zomrel... Ale on je pritom všetkom spokojný. V 2. čítaní sme počuli: Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Pán stál pri mne a posilňoval ma... Pán ma vyslobodí zo všetkého zla. Jemu sláva...
Aj sv. Peter mal ťažkú službu – viesť v mene P. Ježiša celú Cirkev. Keď ho na to Pán Ježiš pripravuje, pýta sa ho na lásku, lebo len veľká láska ku Kristovi môže ťažký život nadľahčiť. Ako chlieb bez kvásku by bol tvrdý ako kameň, tak aj život bez lásky je neznesiteľný. Pán Ježiš sa trikrát pýta na lásku. Ako by nám chcel povedať, že lásku potrebujeme na začiatku, aby sme mali odvahu pustiť sa do riešenia ťažkostí a problémov. Druhú lásku potrebujeme, aby sme trpezlivo pokračovali a nevzdali sa pri prvých neúspechoch a sklamaniach. A tretiu lásku treba na záver, aby sme aj dokončili dobré dielo života, ktoré sme začali. Láska až po záver nášho života nám otvára nebo – nádej a radosť všetkých, čo čelili životu odvážne a čestne. Pre milého nič ťažkého, hovorí sa.
Nemôžeme však milovať, koho nepoznáme. Poznanie Pána Ježiša skrze jeho slovo, prostredníctvom života s ním, je cesta k láske a šťastiu. Preto sa Pán Ježiš pýta učeníkov: Za koho ma pokladáte? Peter odpovedá správne: „Ty si Mesiáš...“ Ty si naša nádej, naša láska, získal si si naše srdce a oddanosť.
Títo dvaja svätí apoštoli nám ukazujú, že ťažký život nemusí byť zákonite nešťastný. Potrebujeme vieru a lásku a postaviť svoj život zmysluplne na Kristovi. Tak zvíťazíme v životnom boji.
Vo vlaku prebiehal rozhovor. V kupé boli staršia žena s ťažkým kufrom a elegantne oblečený pán.
Žena: „Tento kufor nie je to najťažšie v mojom živote. Mala som 10 detí. 5 som pochovala, keď už mohli po škole pomáhať. Najmladší 13-ročný nemá zdravý rozum a treba ho kŕmiť. Manžel 13 rokov leží na lôžku po úraze v továrni.“
Muž: „To je príliš. Predsa máte právo na šťastie. Nebolo by lepšie, keby radšej zomreli?“
Žena: „Vy sa na to dívate zo svojho hľadiska. Ja som však bola šťastná. Môj muž je veľmi dobrý, sme najšťastnejší pár. A aj keď prišlo nešťastie, nestali sme sa nešťastní. Denne ďakujem Pánu Bohu za manžela, že žije. Z lôžka pomáha vychovávať deti... Vie povzbudiť v smútku. Okrem toho v katechizme sme sa dočítali: Načo sme na svete? Pre večný život....“
Muž: „Ja toľko viery nemám. Keby som videl, že nie je žiadna nádej, použil by som plyn alebo povraz.“
Žena: „Aj ja som si najprv myslela, že budem nešťastná. Dnes však viem, že nie som.“