13. nedeľa v cezročnom období rok „C“

Bratia a sestry,
malý chlapec povie: "Budem hokejistom ako ten a ten hráč." Alebo dievčatko povie:" Budem speváčka ako tá, ktorú rada počúvam". My im na to prikývneme a povieme, že k tomu treba veľa cvičiť a trénovať, že sa treba snažiť, lebo to nie je také jednoduché.

Áno, človek, najmä mladý sa vie oduševniť, nadchnúť, keď vidí nejaký pekný vzor, ideál. Najmä v oblasti športu, hudby, umenia.

Bratia a sestry, aj Pán Ježiš má takýchto nadšencov, obdivovateľov. Už vtedy, keď žil na tejto zemi a potom počas celých dejín Cirkvi. Aj v dnešnom svätom evanjeliu sme mohli zachytiť hlas jedného z nich: "Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš, budem ťa nasledovať, chcem byť ako ty." Veľmi pekné vyznanie. Tento mladý muž si určite všimol, čo všetko Ježiš robí, koľkým pomáha, uzdravuje, aké zástupy ľudí ho chodia počúvať. Chcel byť ako Ježiš.

Pán Ježiš však nechce pestovať nejakú lacnú popularitu, preto mu hneď osvetľuje aj náročnosť tohto nasledovania. A vysvetľuje to aj ostatným, ktorí ho vtedy počúvali, čo všetko obnáša, nasledovať ho.

  1. „Líšky majú svoje skrýše a vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
    Ten, kto chce ísť za mnou, nemôže sa pútať na hmotné veci, miesta. Nesmú túžiť po prílišnej istote a vidieť ju práve v hmotných dobrách. Kristov apoštol bude ako pútnik, ktorý všetkým ukazuje, že tu nemáme trvalé bydlisko.
  2. „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!
    Tí, ktorí zasvätili život Pánu Bohu sa nemôžu pútať ani na ľudí, ani na tých najbližších. Sú vďační za každú pomoc, za pokrvnú rodinu, za priateľstvo. Ale sú k dispozícii ísť k tým, ktorí najviac potrebujú ich pomoc.
  3. „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“.
    V tých časoch, keď to Pán Ježiš hovoril, sa oralo ručne a dobytok ťahal pluh. Obzeranie sa, nesústredenie na tú prácu znamenalo viac pokaziť ako urobiť. Vernosť, vytrvalosť a bdelosť v tejto službe sú nevyhnutné.
    Na inom mieste Pán Ježiš hovorí aj o tom, čo všetko získa ten, kto sa kvôli Kristovi zriekol vlastnej rodiny a ide za ním. Stonásobne viac na tejto zemi, ďalších bratov, sestry a večný život.

Áno, tieto požiadavky o ktorých sme počuli má Pán Ježiš v prvom rade na tých, ktorí mu zasvätili svoj život, teda kňazi, rehoľnici, zasvätené osoby. Týmto hovorí veľmi jasne, keď uvažujú vydať sa na túto cestu, aby reálne vnímali všetky požiadavky aj ťažkosti, ktoré sú s tým spojené. Aby nešli za Ježišom z nejakých iných pohnútok.
Ale vieme aj to, že Pán Ježiš nielen na zasvätených má svoje požiadavky, ale aj na každého z nás. Každý kresťan má byť jeho obrazom, každý má rozdávať v tomto svete lásku, odpustenie a pomoc. Vedieť sa zaprieť, niesť svoj každodenný kríž a vytrvať na tejto ceste až dokonca. Za vernosť môžeme získať tú najväčšiu odmenu, akú si na tejto zemi nevieme ani predstaviť – nebo.

Bratia a sestry, niekedy sa pýtame, prečo toľkí ľudia v svetskej oblasti dokážu vynaložiť toľko úsilia na dosiahnutie svojich cieľov a prečo sme v duchovnej oblasti takí vlažní. Keď chce niekto získať vyšší titul, lepšie postavenie v zamestnaní, postaviť si dom alebo zarobiť viac peňazí, dokáže sa namáhať, odriekať si, vytrvať aby to dosiahol. A keď máme ísť v nedeľu na hodinku do kostola, ráno a večer sa pomodliť, pomôcť niekomu kto to potrebuje, hneď máme po ruke výhovorky prečo to nejde, ako sa to nedá.

Veľký nepomer vo vynaloženom úsilí pri získavaní svetských hodnôt a hodnôt, ktoré nám ponúka Pán Ježiš.

Je pravda, že niektorí nepoznajú dostatočne Pána Ježiša, nedostali takú výchovu. Mnohí majú o ňom skreslený pojem najmä skreslenými informáciami o Cirkvi a jej služobníkoch.

Ale tí, ktorí aj poznajú Pána Ježiša, aj vedia, čo by mali robiť, a predsa sa dajú zlákať svetskými hodnotami – máme sa dobre, darí sa nám, máme veľa možností mať sa ešte lepšie. Niekedy si naozaj myslíme, že od hmotných vecí záleží náš život. Ale keď z času na čas prichádzajú aj ťažkosti, choroby a smrť, znova a znova si musíme dať otázku: od koho v prvom rade závisí náš život?

Prosme, aby sme na toho najdôležitejšieho nezabudli a boli stále viac odhodlaní ísť za Kristom našim Spasiteľom.