Tento evanjeliový úryvok nám pripomína každodennú starosť mnohých rodičov o výchovu svojich detí.
Takmer všetky trpia námesačnosťou v prenesenom zmysle, všetky totiž podliehajú túžbam po zmene, ktorú mesiac odjakživa symbolizoval, možno i vyvolával.
Sú vrtošivé a nezbedné.
Rýchlo prechádzajú z jednej krajnosti do druhej. Raz padajú pre svoju nestálosť do vody, raz do ohňa. Hneď do nechuti, do vlažnosti, apatie a lenivosti a hneď zas do ohňa búrlivého nadšenia.
Ustarostený otec alebo matka privedú svoje dieťa posadnuté diabolstvom vrtochu s veľkou nádejou k Ježišovým učeníkom na hodinu náboženstva alebo do kostola. A začne sa výchovný exorcizmus.
Diabolstvo je však obyčajne tvrdošijné. Vzdoruje. A dieťa i ďalej padá do vody vlažnosti a do ohňa vášne – už možno aj tej nečistej a hrozí mu záhuba...
Príčinu neúspechov pri vyháňaní tohto diabolstva by Ježiš vyjadril takto: Majú exorcistát, ale im chýba viera...
Brat, sestra, ak sme my, kňazi, v takýchto prípadoch neúspešní, naozaj nemáme čo povedať na svoje ospravedlnenie.
Keby sme mali viac viery, šlo by to. Proste teda v náš i svoj prospech, aby nám ju Pán rozmnožil.
Ak by sa však vplyvom našej zlej vôle nepodarilo nájsť medzi nami úprimne veriacich učeníkov, obráťte sa s ustarosteným otcom modlitbou priamo na Majstra... Ale s vierou!
Lebo len ten, kto verí, dosiahne uňho, o čo prosí.