Zo začiatku je Ježiš z Nazareta pre Petra a ostatných apoštolov iba Rabbi – Učiteľ. Nič viac. „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili.“
Potom, keď na jeho slovo rozostrie sieť a díva sa na ten rybársky zázrak, padne pred ním a hovorí: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ V tejto udalosti je to už preňho Pán. Niečo viac než všetci učitelia zákona. Prinajmenej niečo také, ako bol Ján, Eliáš, alebo daktorý z prorokov.
A pri Cézarei Filipovej zvolá konečne, aj keď nechápe ešte plne zmysel svojej výpovede: „Ty si Mesiáš...“ Od tejto chvíle je v jeho očiach a v očiach jeho druhov už Pánovým Pomazaným – Mesiášom.
Ale preto, že si ho ešte stále pletú s pojmom politického osloboditeľa, zakazuje im po tomto vyznaní hovoriť o ňom ľudu ako o Mesiášovi.
A apoštoli dostanú ešte jedno školenie.
Troch z nich vyvedie na horu a tam sa pred nimi zázračne premení.
Reč tejto udalosti je jasná.
Podľa nej je Ježiš väčší ako Mojžiš a väčší ako Eliáš. Je to sám Boží Syn. Tak znie aj hlas, ktorý prichádza z neba: „Toto je môj milovaný Syn...“
Ale ešte o niečom bude treba apoštolov presvedčiť, a to bude najťažšie, totiž, že ten Rabbi – Učiteľ, Pán, ten Mesiáš, Boží Syn, bude musieť trpieť a smrťou spasiť svoj ľud.
A ich pojem o Pánovom Pomazanom bude až potom úplný a čistý a až potom budú môcť o ňom ľudu hovoriť, keď pochopia, že ten ukrižovaný Syn človeka – o ktorom hovorí prorok – a Mesiáš – Víťaz, je jedna a tá istá osoba.
Ako Ježiš prekvapoval svojich po celý život, tak je schopný prekvapovať ich po celú večnosť.
Brat, sestra, ak už vieme niečo o ňom, vedzme aj to, že vieme o ňom stále ešte málo.
Ak sme zmerali jeho veľkosť, tak je nekonečne väčšia, než ju poznáme.
Ak sme pocítili jeho dobrotu, tak pamätajme, že je v ňom nekonečne viac tej, ktorú sme ešte nezakúsili.
Taký je Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorého máme poznávať, aby sme ho mohli milovať; ktorého máme milovať, aby sme sa mohli za odmenu večne z neho a s ním radovať.