I
Po praktickom ponaučení, ako si sviatočným dňom uctiť Boha, od ktorého závisíme, a ako sa správať k bratom, ktorí zas nejako potrebujú nás, dal Ježiš farizejom úpravu aj ohľadom toho, ako sa majú správať medzi sebou.
Príležitosť si nemusel hľadať.
Videl ich totiž, keď bol s nimi na hostine, ako si vyberali popredné miesta pri stole.
Pripomienka, ktorú im dal pri tejto príležitosti, by sa dala nakrátko vyjadriť takto: Kto sa tlačí hore, toho ľudia strhávajú späť... A kto sa uťahuje a ponižuje, toho sa snažia vytiahnuť a vyzdvihnúť.
Vyzerá to naoko ako jedno z pravidiel slušného správania pri stole, ale má omnoho väčší dosah.
Platí totiž aj pri tom stolovaní, ktoré nás čaká v Božom kráľovstve.
Tam bude prvý ten, kto vie zaujať posledné miesto a vie sa stať sluhom všetkých.
II
Ak ťa niekto pozve na svadbu – nesadaj si na prvé miesto, ak sa nechceš s hanbou ocitnúť na poslednom.
Sadni si na posledné. – Na tomto mieste máš vždy nádej dostať sa vyššie.
Kto sa ponižuje, bude povýšený – tu i v Božom kráľovstve, kde sa ľudia pretekajú cúvaním.../p>
III
Na svadbách a hostinách by nás náš Pán možno nemusel tak napomínať, ako napomenul farizejov.
Ale koľko je iných príležitostí, v ktorých by sme si to pre svoje zmýšľanie, slová alebo i praktické postoje právom zaslúžili...
Spomeňme si len, koľkokrát sa v týchto troch oblastiach vyvyšujeme, aby sme iných ponížili, alebo ich ponižujeme, aby sme dali sebe vyniknúť.
Hoci podľa Pánovho priania by sme mali vždy tak o sebe zmýšľať i hovoriť a tak by sme sa mali k iným správať, aby sa nám mohlo povedať: „Priateľu, postúp vyššie!“
IV
Pane, po vypočutí tohto tvojho usmerňujúceho slova máme len túto skromnú prosbu: Daj nám, prosíme, čím prv pochopiť a čím ochotnejšie prijať rozdiel, ktorý je medzi „povyšovať sa“ a „dať sa povyšovať“. Amen.