„Hľa tajomstvo viery“ – zvolá kňaz pri každej svätej omši po premenení. Bratia a sestry, dnešný sviatok si osobitne pripomíname toto tajomstvo Kristovho tela a Kristovej krvi, ktoré nám zveril pri Poslednej večeri. Toto tajomstvo nám zveril vtedy, keď sa rozhodol obetovať svoj život ako výkupné za naše hriechy a zároveň chcel zostať s nami na našej pozemskej púti.
Najsvätejšie telo a krv Kristova prítomné pod spôsobmi chleba a vína. Skutočná reálna prítomnosť Ježiša medzi nami a zároveň tajomstvo našej viery.
Dajme si najprv otázku, či tajomstvá, ktoré máme v našej kresťanskej viere, nie sú na prekážku alebo či neprotirečia nášmu rozumu? Zisťujeme však, že aj v bežnom živote stretávame skutočnosti, ktoré nevieme celkom preskúmať. Zoberme si oblasť medicíny, medziľudských vzťahov, astronómie atď. V poznaní vesmíru sme stále iba na začiatku. Je veľa tajomstiev v našom živote a neprotirečia nášmu rozumu, ale ho presahujú. To, čo neviem rozumom preskúmať, neznamená, že neexistuje. Tajomstvo ako určitý druh neistoty, pod zámkom. Viem, že tam niečo je, ale neviem to preskúmať.
Pokiaľ v bežnom živote nepopierame tajomstvá, prečo by sme ich mali popierať vo vyššej duchovnej sfére. Naše ľudské možnosti sú ohraničené, ale prečo by mali byť ohraničené Božie možnosti? To, že Boh nám dal poznať svoje tajomstvá – neznamená, že to musí protirečiť nášmu rozumu, ale ho presahuje.
Druhú otázku, ktorú si môžeme dať, je: O akú autoritu sa opierame, keď tvrdíme, že Pán Ježiš je skutočne prítomný pod spôsobmi chleba a vína? Opierame sa o autoritu samého Pána Ježiša, o jeho zázraky, ktoré tiež presahovali ľudské možnosti. Ježiš postupne pripravoval ľudí na prijatie tohto tajomstva. Zázrak rozmnoženia chlebov a celá eucharistická reč, ktorej výrok sme čítali v evanjeliu, hovorí o tomto tajomstve. Židia protirečia Ježišovi a argumentujú len zmyslovými a rozumovými argumentmi a vôbec nepripúšťajú zásah zhora cez pohľad viery.
„Smrť tvoju Pane zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve“. Práve tu máme potvrdenie Ježišovej autority, o ktorú sa opierame, lebo zmŕtvychvstaním potvrdil svoju Božskú moc.
A tretia otázka spočíva v tom, či môžeme aspoň čiastočne preniknúť do Božích tajomstiev, teda aj do tajomstva Najsvätejšej Eucharistie? Môžeme ich svojím rozumom lepšie potvrdiť, ale preniknúť do nich nie. Na základe našich rozumových skúseností môžeme lepšie pochopiť aj tieto duchovné skutočnosti.
Niekto namietne: Ako môže byť Ježiš len jeden, keď každý kto prijíma Eucharistiu tvrdí, že prijíma Ježiša. A keď tvrdíme, že je prítomný vo všetkých Bohostánkoch sveta? Môžeme to povedať aj takto: Aj film, ktorý pozerajú ľudia na mnohých obrazovkách je len jeden ale pozerajú ho mnohí. Mnoho ľudí vníma dej filmu ale film je len jeden. Jeden Ježiš sýti mnohých.
Na potvrdenie tajomstva Eucharistie máme aj veľké množstvo hrdinských svätcov, ktorí čerpali silu z tohto tajomstva.
Máme aj mnohé eucharistické zázraky a na záver jedno zjavenie z Fatimy:
Sestra Lucia spomína: „Zbadali sme anjela: v ľavej ruke držal kalich, nad ním sa vznášala hostia, z ktorej kvapkalo niekoľko kvapiek krvi do kalicha. Anjel nechal kalich vznášať sa vo vzduchu, kľakol si k nám a trikrát s nami opakoval: „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti drahocenné telo a krv, dušu i božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta, na uzmierenie za potupovania, ľahostajnosť a rúhania, ktorými je urážaný. A pre nekonečné zásluhy jeho Najsvätejšieho Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie ťa prosím za obrátenie úbohých hriešnikov. Potom sa zodvihol, vzal kalich a hostiu, podal mi svätú hostiu a rozdelil krv z kalicha Hyacinte a Františkovi, pričom povedal: „Prijmite telo a pite krv Ježiša Krista, ktorého nevďační ľudia tak ťažko urážajú! Robte pokánie za ich hriechy a tešte vášho Boha!“