Milí bratia a sestry.
Jedenásť storočí náš národ, aj napriek ťažkému položeniu, vďačí za svoju existenciu viere našich predkov. Uvedomujeme si však, že sa nemôžeme spoliehať len na ich vieru, aby sme prežili. Život ide ďalej. Sme súčasťou Európy, ktorá hynie, lebo sa odrezala od Boha. Svätý Ján Pavol II. sa raz vyjadril, že slovenský národ má zohrať dôležitú úlohu pri obnove Európy. Akú a ako? To presne nevieme. Z prorockých slov tohto svätca a proroka sa dá však predvídať, že to bude čoskoro. Budeme pripravení? Splníme túto úlohu, keď sme sa aj my pre svoje hriechy posunuli k svetskému zmýšľaniu? Veď sme málo pracovali na pestovaní čností, ktoré majú tlmiť nedobré vlastnosti mnohých členov nášho národa. Sklon k nejednotnosti, nevšímavosť voči potrebám druhého, závistlivosť, mamonárstvo, bojazlivosť, podlízavosť voči mocným. Chceme tieto sklony uvedomele prekonávať?
Musíme počítať s tým, že svet sa nám bude stavať na odpor. Bude nám ponúkať ľahšiu cestu, ponukou príjemností za cenu kompromisov.
V modlitbe dňa sme sa modlili: „...daj aby sme aj my ochotne niesli svoj každodenný kríž v spojení s Kristom, a tak dosiahli účasť na jeho zmŕtvychvstaní.“ Môžeme zakúšať dvojaké utrpenie zo strany sveta: vonkajšie, využívajúce náš strach proti telesnému a psychickému utrpeniu a vnútorné, využívajúce náš strach proti reakcii sveta, že nás nazve fanatikmi a nenormálnymi. Svätý Otec František svojou horlivosťou zaujímať sa o tých, čo sú na okraji spoločnosti aj nás provokuje vychádzať zo svojej ulity a napĺňať sa misionárskou odvahou. To, že mnohí Slováci odchádzajú za prácou do zahraničia, aby tam vydali svedectvo, nie je to tá úloha Slovenska, ktorú má poskytnúť svetu Európy?
Niekedy sa nám môže zdať, že nie sme dosť pripravení. Zdá sa nám, že nie sme vystrojení potrebnými darmi pre svedecké ohlasovanie. Môže sa však za tým skrývať aj strach, že príčina nášho mlčania o Kristovi je naša náboženská nedostatočnosť. Neustále nám treba zaťahovať na hlbinu, ponárať sa do hĺbky Božieho slova a živiť sa Eucharistiou. Nebojme sa vyznať Krista pred ľuďmi svojimi skutkami, postojmi, svojim životom i vysvetľujúcim slovom. Musíme byť pripravení, lebo svet neprijme pravdu hneď, najmä pravdu, ktorá budí uspaté a deformované svedomia. Ak sa však usilujeme žiť podľa pravdy, trpíme spolu s Kristom a jeho prečistou Matkou, trpíme pre spásu duší aj vtedy, keď ešte nezakúšame fyzické a psychické prenasledovanie. Musím však počítať, že sa svedectvom života a slovom povzbudenia, poučenia, či napomenutia príde aj k tomu druhému. Panna Mária, najdokonalejší Boží tvor, bez dedičného hriechu, bez osobných hriechov nebola vyňatá z údelu utrpenia a bolesti, ale trpela hlbšie a viac, ako ktorýkoľvek hriešnik a ktorákoľvek matka ľudských synov. V jej postoji sa zračí odvaha k životu, ktorý sa chce ďalej rozdávať podľa Synovho vzoru. Ak sa aj v nás objaví podobná odvaha k životu podľa pravdy, pripodobníme sa aj my svojim životom k Panne Márii a jej Synovi.
Jednému mladému mužovi sa snívalo, že vošiel do obchodu. Za pultom stál anjel. Hneď sa ho spýtal: „Čo predávate pane?“ „Čo si len zaželáte,“ vľúdne odpovedal anjel. Mladý muž začal vyratúvať: „Želal by som si ukončenie všetkých vojen na svete, lepšie podmienky pre chudobné vrstvy spoločnosti, odstránenie hladu v rozvojových krajinách, prinavrátenie viery Európe, prácu pre nezamestnaných, viac solidarity a lásky v Cirkvi a ... a ...“ Tu mu skočil anjel do reči: „Prepáčte mladý muž, vy ste ma zle pochopili. My nepredávame plody, predávame len semená.“
Práca na vlastnej premene je kríž, na ktorom zomierame spolu s Kristom (Gal 2.20) za seba samých i za druhých, aby sme my i tí druhí vstali z mŕtvych. Denne sme ako svedkovia Krista navštevovaní bolesťami a zármutkom a denne vstávame a máme vstávať z mŕtvych, až raz precitneme vo svete živých naveky. Tajomstvo bolestnej námahy z premeny obsahuje v sebe víťazstvo. „Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach ...“ Nezabúdajme, že nezriadené vášne stavajú človeka proti Bohu. Postavenie sa proti Bohu spôsobuje v nás svet. To je tá žiadostivosť tela, očí a pýcha života o ktorých hovorí evanjelista Ján. Ak však bojujem proti spomínaným vášňam, bojujem po boku Krista, pretváram seba, aby som sa mu čo najviac podobal. Jemu i jeho Matke. Vtedy už nie sme sami. Bojujeme po boku tej, ktorá pošliapala hlavu hada a od dávna je Patrónkou nášho národa.
Emeritný pápež Benedikt XVI. tvrdí, že len ak je Boh veľký, je veľký aj človek. Keď necháme vstúpiť Boha do našich sŕdc, naša ľudskosť prejaví to najlepšie zo seba: naše nohy sa dajú na cestu, naše ruky sa otvoria pre službu a na našich perách sa objavia slová prijatia a spoločenstva. Niet tu miesta pre darobné slová, ktoré prezrádzajú vnútorné prázdno a naše najlepšie kvality nás neurobia pyšnými, ale budú zapojené do poslania. Nasledujme Sedembolestnú. Buďme vidiaci, vnímajúci a slúžiaci podľa potrieb, nie podľa svojich predstáv. Nech nám ona pomáha zachovať si a ubrániť kresťanskú vieru a tým splníme obe úlohy: pomôžme Európe a zachováme i dedičstvo našich otcov. Nech je tak. Amen.