Drahí bratia a sestry,
poznal som schopného mladého človeka. Jeho meno je Andrej. Vyštudoval za lekára. Mal všetky predpoklady na úspešný život. Počas štúdii sa dostal do kruhu mladých kresťanov, kde dospel k zrelej viere. Dobre si uvedomoval veľkú zodpovednosť pred Bohom. A našiel svoje osobitné miesto v Cirkvi. Zriekol sa svojej kariéry ba aj založenia vlastnej rodiny a vstúpil do lekárskej misie Miles Jesu a pôsobí medzi biednymi v Afrike.
V evanjeliu sme počuli podobenstvo s opakujúcou sa výzvou hospodára: „Choďte aj vy do mojej vinice!“ Aj pre nás bolo rozpovedané toto podobenstvo. Pán si nás povolal do Božej vinice - Cirkvi. Okrem tohoto všeobecného povolania, ktoré sme naplnili tým, že sme boli pokrstení, máme každý osobitné povolanie, ktoré napĺňame...
Tak ako vinica potrebuje mnohých pracovníkov, tak aj Cirkev. Pre každého Pán Boh vo svojej Cirkvi pripravil miesto. Poslanie v Kristovej Cirkvi plním ja ako kňaz, iní ako rehoľníci, katechéti, animátori, službou v kostole ako miništranti, organista a speváci, kostolník, kvetinárka či upratovací tím. No Cirkev nie je len kostol. Možno ste si nikdy neuvedomili napríklad vy rodičia, že spravujete domácu cirkev, vašu rodinu...
Čítal som príbeh z posledných chvíľ života španielskeho spisovateľa Lope de Vega. Ležal na smrteľnej posteli a pred očami mu prechádzal akoby film o všetkom tom, čo sa mu podarilo spraviť – množstvo úspechov, viac ako tisíc divadelných hier. Keď sa však blížila posledná hodinka jeho pobytu na zemi, odrazu všetko videl inak. Ošetrujúci lekár, ktorý bol pri ňom mu hovorí: „Môžete zomrieť šťastný. Svet na vás nezabudne, vojdete do dejín ako veľký človek.“ „Pán doktor,“ hovorí zomierajúci, „teraz už uznávam, že pred Bohom je iba ten veľký, kto má dobré srdce. Ako rád by som teraz dal všetky úspech svojho života za to, aby som mohol vykonať o jeden dobrý skutok viac.“
Bratia a sestry, pýtajme sa a spoznávajme, k čomu nás povoláva Pán vo svojej Cirkvi. Možno, že stačí robiť dokonalejšie to, čo už robíme. Možno sa od nás žiada viac. Nevyhovárajme sa, že sme už vyrástli, že sme zabehaní vo svojich koľajach či už dosť starí. Pracovníci podobenstva sú pozývaní postupne od úsvitu až do piatej hodiny popoludní. Pozvanie sa týka ľudí v každom veku, stave a rozpoložení. Každý z nás dostáva pozvanie, na každom Bohu záleží.
Prorok Izaiáš hlásal: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku.“ V podobenstve hospodár vyšiel naposledy o piatej; o šiestej už nevolal: to bolo už totiž zúčtovanie, súd. Vedomí konca plňme si svoje poslanie; Boh naše úsilie štedro odmení: vo svojom milosrdenstve voči nám blažený večný život.