Nedeľa Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa rok „B“

Bratia a sestry, je zaujímavá táto zhoda, že končíme občiansky rok súčasne so sviatkom Svätej rodiny.

Na počiatku všetkého bola prvá rodina Adama a Evy zranená hriechom, kdesi v strede ľudských dejín vystupuje Svätá nazaretská rodina ako ideál a riešenie pre zranené rodiny a na konci aj podľa fatimských zjavení sa zjavuje na pozadí tancujúceho slnka opäť Svätá rodina a podľa vyjadrenia sestry Lucie, ktorá bola účastná týchto zjavení vo Fatime, rozhodujúci zápas medzi Bohom a kniežaťom temnôt bude boj o rodinu, o jej záchranu podľa Božieho stvoriteľského zámeru.

A my si to dnes na záver roka máme uvedomiť a položiť si otázku: Ako to v tomto roku vyzeralo v mojej rodine? Kto v nej víťazil: Boh alebo diabol? Narástli sme v láske, vo viere, vo vzťahoch spolu s manželkou a s našimi deťmi?

Prvé čítanie nám v tomto koncoročnom spytovaní svedomia pomáha pohľadom na nášho otca viery, na bezdetné-ho Abraháma, ktorý vyjadruje Pánovi, že on nepotrebuje nič pre seba, len prosí o požehnanie mať potomka. A Pán mu to sľúbi a Boh je verný a splní mu svoj sľub, keď už to najmenej čakal. Požehnal mu Izáka. A vieme, že Abrahám si neurobil zo svojho syna modlu a vyjadril to pripravenosťou dať ho Pánovi na vrchu Morja. Pane je tvoj a nech aj ostane tvoj... To je skutočná láska k deťom. Len takíto otcovia a matky viery splodia a vychovajú aj veriace deti.
Druhé čítanie nám spytuje svedomie podľa rodinných čností, kde nad všetkým má vládnuť láska, plná trpezlivosti, milosrdenstva, odpustenia, pokoja, vďačnosti, poslušnosti a miernosti. Len úsilie o tieto čnosti vybuduje pevný a dokonalý zväzok jednoty v manželstve a v rodine. Len rodina s týmito čnosťami sa nerozdelí a nerozletí, ale vytrvá v jednote cez všetky skúšky a vzdialenosti.
Evanjelium nám ukázalo Svätú rodinu v chráme, pri obetovaní syna, v modlitbe a počúvaní Božieho slova, a tiež v úzkom kruhu spoločenstva s rovnako zmýšľajúcimi a veriacimi ľuďmi ako bol Simeon a Anna, kde sa počúvali aj prorocké slová a povzbudenia.

Všetci by sme chceli šťastnú rodinu, ale sme doma aj v chráme? Hľadáme Božiu blízkosť, Božie oslovenie a posilnenie? Kto si myslí, že vlastnými silami si vybuduje a udrží šťastnú rodinu je naivný hlupák, ktorému sa diabol so svojimi kumpánmi veľmi rýchlo zasmeje do očí...

Mladý muž so svojou mladou manželkou prežíval nádherné chvíle šťastia, hlavne keď sa mu narodil aj synček. Mal k tomu aj narodeniny, darilo sa mu v zamestnaní. Prečo to patrične neosláviť. Niečo sa vypilo, kolegovia chceli pokračovať v oslave ďalej v erotickom dome. Išli všetci. Muž odtiaľ vyšiel zhnusený sám zo seba, šťastie sa mu zrútilo, nechcelo sa mu ísť domov, pomýšľal ukončiť svoj život. Našťastie pozbieral všetky svoje sily a takýto zhnusený a zúfalý padol k Ježišovým nohám v spovednici. Vyšiel odtiaľto ako nový, pri Ježišovi našiel novú nádej, že môže začať nový život s novou opravdivejšou vierou. Nebude už stavať na svojej pýche, ale na Ježišovi a On mu pomáha cez pokoru a obetu opäť budovať šťastie svojej rodiny.

Bratia, sestry, končíme pohľadom na Svätú nazaretskú rodinu. Podobá sa jej aj tvoja?...