„Ženu statočnú kto nájde?“
a muža statočného?
V rímskej bazilike Božského Srdca, ktorú, na želanie sv. Otca Leva XIII. dostaval don Bosco, je nad ľavým bočným oltárom obraz „muža statočného“. Sv. Jozef rukou „od srdca“ drží Ježiška, Matka Božia stojí vedľa a Jozef má pravú ruku vystretú nad chrámom sv. Petra. Nad nimi je nápis, možno povedať odporúčanie zo starého Egypta v čase hladu: „Iďte k Jozefovi“. Toto dostáva dnes z duchovného aspektu oveľa väčší význam.
Ako sa Ježiško nechal zachraňovať a formovať medzi najdokonalejšími manželmi, aj Jozef sa nechal viesť veľkým všemohúcim Bohom.
Od mlada formovaný Božím slovom bol preniknutý túžbou po vláde, ktorú nastolí prisľúbený Mesiáš, nosil vo svojej duši mladosť, ktorá chce všetko obnoviť, občerstviť a tak prispievať k utváraniu lepšieho sveta.
Denne cez počúvajúcu modlitbu otváral svoju dušu vnútornému božiemu pôsobeniu.
Stal sa z neho muž, ktorý si zachoval svoj mužný charakter a vyzrel v mimoriadne silnú osobnosť. Prejavom tejto vnútornej sily bola jeho čistota, vnútorná rovnováha, ktorou ovládal svoje telo a zachoval pevnú životnú disciplínu.
Tak mu Boh mohol dávať mladosť bohatšiu než len telesnú a to tým, že mu poskytoval boží pohľad na svet. A zveriť mu účasť na svojom zámere.
Vo svojej vyzretej citovosti vedel pochopiť krásu Máriinej duše, vážiť si ju a s ňou sa zjednocovať. Silou svojho charakteru poskytoval Márii, svojej manželke podporu. S touto silou uplatňoval aj svoju otcovskú a výchovnú moc nad dieťaťom Ježišom.
Evanjelium o ňom svedčí ako o človeku, ktorý sa správa rozvážne, pokojne a s istotou. Ale s istotou nie sebestačnou, lež vychádzajúcou z úplnej, vďačnej a dôslednej závislosti na Bohu. Bol si vedomý, že tým od Boha dostáva potrebnú silu, lebo pre neho žije a jemu slúži.
To ho chránilo pred unáhlenosťou a nervozitou. To mu umožňovalo konať všetko pokojne, rozhodne a vytrvalo. A to aj v situáciách, okolnostiach, ktoré potvrdzovali Simeonovo proroctvo o „znamení, ktorému budú odporovať“. Keď do Božích účinkovaní (aktivít) vstupovali aktivity nepriateľov spásy so smrtiacimi zámermi Herodesa a jemu podobných...
Aktivity „kultúry smrti“, ktoré v rôznych formách (v ovčích rúchach) účinkujú...
A usilujú zasahovať do Božej aktivity stvoriteľskej, vykupiteľskej a posväcujúcej.
Sv. Ján Pavol II. povzbudzuje: „milujme túto dobu, do ktorej nás Prozreteľnosť povolala žiť...“ a prispievať svojim vkladom do zápasu o Božie dielo: o záchranu človeka stvoreného na Boží obraz a podobu, o ochranu a rozvoj (nárast) Kristovho života v každom.
Jozef, akonáhle poznal Boží úmysel, nepochyboval a neváhal ale mlčky (bez kriku) konal. Len ten, kto sa dlho cvičí v poznaní Božieho slova, nadobúda zmysel pre Božiu vôľu aj v rozhodujúcich okamihoch života a dokáže poslúchnuť. V Písme niet jedného slova z jeho úst. Aké veľké bolo jeho vyvolenie a akým je pre nás vzorom.
Muž Boží...
Spolu s Máriou prví mali účasť na ľudskej formácii „Slova, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“
Ale nielen vzor ale bezpečný a ochotný ochranca a pomocník stále držiaci pravicu nad veľkou rodinou Cirkvi a nad každou, kde je úprimné úsilie o Boží poriadok v nej.