Keď kráčame na cintorín – či už na pohreb alebo na hrob príbuzného – je nám úplne jasné, že sa jedná o mŕtvych. Rátame s tým. Modlitba za jeho dušu, možno spomienka, svieca či kytica, a potom sa rýchle otočíme na podpätku a odkráčame pekne domov, žiť si ďalej svoj život. Akosi sa necítime veľmi dobre vo svete mŕtvych...
Bolo by však obrovskou chybou hľadať na cintoríne mŕtveho Krista. Tu ho nenájdeme, tak isto, ako ho nenašli ani ženy, ktoré sa vo veľkonočné ráno vybrali k hrobu pomazať vonnými olejmi Ježišovu mŕtvolu. Im adresované slová anjela od Kristovho hrobu znejú cez storočia ako výčitka aj pre nás: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal zmŕtvych!“ Inými slovami: Nehľadaj len nejakého historického Krista, ktorého už dejiny pochovali a zaradili do dejepisu. Nehľadaj len akéhosi filozofa, ktorý ťa poučí z múdrych kníh minulosti. Nehľadaj len zakladateľa úspešného náboženského systému, ktorý sa zaslúžil o humanizmus. Nie. Ide o viac. Hľadaj v dnešný deň živého Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý vlastnou silou vstal z mŕtvych, žije, je blízko teba a má moc zmeniť tvoj život. Má moc darovať ti život, ktorý nekončí. Ale aj moc požadovať od teba vieru a lásku, vyjadrenú túžbou poslúchnuť Božie príkazy a rady. On chce i tvoju snahu napraviť zlo, ktoré si niekedy spôsobil a tak vlastne vstať s ním z mŕtvych už teraz.
Prebúdzajúca sa jar okolo nás má v sebe čosi elektrizujúce, čarovné. Po útlme zimy, ktorá tak veľmi pripomína smrť, sa teraz všetko okolo nás derie k životu. Zo zeme vyrážajú klíčky, prvé kvety ukazujú svoju krásu, všetko pučí, vtáci radostne spievajú a príroda ožíva, preberá sa zo spánku. A na hrejivom slnku sa i srdce človeka akosi viac zachvieva túžbou po živote, radosti a naplnení. Obraz prírody naznačuje to, čo sa vo veľkonočnom čase deje duchovne. Ježiš Kristus, nevinný Baránok, ktorý bolestivo zomrel ako obetný baránok za naše viny, vstal z mŕtvych. Skončila sa mrazivá zima smrti a slnko už vychádza. Hrob je prázdny. Odvtedy celé stáročia tisíce ľudí putujú do Jeruzalema, aby vstúpili do Baziliky Božieho hrobu a vychutnali si to: Nie je tu v hrobe. On je naozaj živý! Aleluja!
Ježiš ti dnes hovorí: Moja láska je silnejšia ako smrť a hrob. Per crucem ad lucem! Cez kríž sa aj ty môžeš dostať ku svetlu. Ponúkam ti nádej. Sľubujem ti budúcnosť. Len mi otvor svoje vnútro a dovoľ, aby som z neho vyhnal zimu, chlad tvojho hriechu. Chcem rozohriať mrazivé vzťahy, uzdraviť ťa z egoizmu, naučiť ťa víťaziť nad zlom v sebe samom. A potom máš budúcnosť! Moje vzkriesenie je skutočnosť a aj ty môžeš naozaj žiť, nielen živoriť. Mám pre teba radostnú budúcnosť, ktorá nikdy neskončí. Otvor mi svoje srdce. Ja ťa nesklamem!
Bratia a sestry, prajem vám, aby s lúčmi jarného slnka preniklo do vašich sŕdc aj hrejivé svetlo veľkonočného posolstva. Otvorme sa pre radosť zo živého Boha, ktorý kráča s nami a ponúka nám nový život. Tajomstvo Veľkej noci, s temnou hrôzou ukrižovania, ale aj radostným úsvitom tretieho dňa vzkriesenia v sebe nesie hlboký odkaz a výzvu pre každého obyvateľa zeme: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Boh dal všetko. A čaká slobodnú a radostnú odpoveď od človeka, ktorý chce žiť novým životom. Dostane ju? Aj odo mňa?