Apoštoli rozumeli obrazu viniča. Nie len preto, že Palestína bola posiata viničom. Ale preto, že obraz viniča sa mnohokrát objavuje v Starom Zákone. A to ako symbol vyvoleného národa. Jeremiáš hovorí, že Boh zasadil vyvolený národ ako sťa vinič šľachetný. Izrael bol Božím vinohradom, ktorý mal priniesť ovocie, ktoré Boh od neho očakáva. To sa však nestalo. Vyvolený národ sa spreneveril svojmu poslaniu a preto Izaiáš lamentuje a hovorí, že Boh čakal, že zrodí hrozno, ale urodili sa len plánky. A Jeremiáš lamentuje, že ako sa len zmenil vinič spotvorený a cudzí. Tieto slová boli apoštolom veľmi známe. Keď Pán Ježiš hovorí, že je pravým viničom je to pre apoštolov znamením čohosi nového. Vysadenie nového vinohradu, nového národa, kde už tá duchovná príbuznosť nebude podľa krvi, alebo príslušnosti k Izraelu, ale podľa príslušnosti k Ježišovi Kristovi. Ježiš Kristus je vinič a my sme ratolesti. Boh Otec je vinohradník. Každú ratolesť, ktorá neprináša ovocie odrezáva a každú ktorá ovocie prináša čistí, aby prinášala viacej ovocia. Boh sa stará o tento svoj nový vinohrad, stará sa a očakáva, že prinesie svoje ovocie. Skrze krst je každý z nás naštepený na tento vinič, na Ježiša Krista a dostáva tú životodarnú miazgu, milosť, ktorá prúdi z tohto viniča do ratolesti. Ale i nám sa môže stať, že sa náš život bude podobať životu toho vyvoleného národa, ktorý sa spreneveril svojmu poslaniu, ktorý namiesto hrozna rodí len plánky.
Jeden kňaz bol v nemocnici navštíviť mladú ženu. V chráme ju nevidel už dva roky, akosi sa vytratila z kostola. Teraz ho zavolala, keď sa jej priťažilo. A tak cestou domov rozmýšľal, ako ľahko je stať sa vyschnutou ratolesťou. Ako ľahko je skĺznuť z dôvodu hľadania akýchsi ľahších životných ciest na cestu, ktorá neprináša dobré ovocie ale plánky. Preto nám Pán Ježiš dáva radu. Ak budete zachovávať moje prikázania ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.