Bratia a sestry, hneď na začiatku si položme otázku: Prečo sa Pán Ježiš nechal vidieť, keď odchádzal zo sveta?
Veď mohol apoštolom jednoducho povedať, že je s nimi posledný krát a zmiznúť, či odísť, ako to bolo asi pri dovtedajších zjaveniach.
Ako sa zjavil a ako ukončil zjavenie, vieme v niektorých prípadoch.
Jeho prvý príchod máme evanjelistami dôkladne opísaný. Cez zjavenie archanjela Gabriela, po vypýtaní súhlasu od Panny Márie, po dôkladnom informovaní o pôsobení Ducha Svätého vstupuje pod srdce, do života Panny Márie. Po zmŕtvychvstaní prikazuje apoštolom ísť na vrch v Galilei. Tam – ako píše Písmo – keď ho uvideli, klaňali sa mu. Teda už tam bol.
V evanjeliu sv. Lukáša sa píše, že kým sa rozprávali, on sám zastal uprostred nich.
Ján píše o tom ako boli za zatvorenými dverami a prišiel Ježiš a stal si doprostred. Pri Tomášovi sa stalo tiež niečo podobné – prišiel Ježiš, hoci boli dvere zatvorené a stal si doprostred.
Ťažko povedať, či to boli šokujúce zjavenia. Skôr sa zdá, že boli jemné. Pri emauzských učeníkoch sa k nim pridal cestou, pri Márii Magdaléne sa zjavil tak prirodzene, že si myslela že je záhradník, pred zázračným rybolovom už bol na brehu, dokonca pri ohni, ktorý už mal pahrebu. Teda môžeme zjednodušiť, že zjavenia asi neboli šokom – nič a zrazu je tu, ale niečím jemným, aj keď nadprirodzeným – viď prechod cez zamknuté dvere.
Aké boli odchody? Možno poslal apoštolov preč, alebo odišiel niekde kde ho nevideli?
No o emauzských učeníkoch vieme, že to bolo naraz – zmizol im a pri Nanebovstúpení sa pred ich očami vzniesol do neba.
Odpoveďou na počiatočnú otázku by mohlo byť, že ako odišiel, tak aj príde. Teda zostúpi z neba. V sláve anjelov a za veľkých zemských znamení.
Nevieme kedy, no vieme, že to bude skutočný koniec pozemskej existencie nás i celého sveta, ktorý bude začiatkom posledného súdu. Preto by sme sa mali snažiť byť čo najlepšie pripravení.
Ako?
Pokúsiť sa vnímať jeho príchody a odchody v našom osobnom rozmere.
Iste prvý v našom živote bol pri krste, druhý vo sviatosti pokánia a sv. prijímaní a odchody cez spáchanie ťažkého hriechu radšej nespomínajme.
Ale myslím tu na formačné, povzbudzujúce, či napomínajúce príchody a odchody. Kedy sa nás osobne dotkne z lásky z nám. Pri počúvaní homílii, čítaní duchovnej literatúry, Sv. Písma, pri osobných zážitkoch, či už pozitívnych alebo negatívnych.
Všetci sme niekedy prežili takýto dotyk, príchod Pána. Nikdy to nebolo dlho. Niekedy skutočne len chvíľa, inokedy deň, či pár mesiacov. Potom nás akoby opustil a my sme museli kráčať po vlastných nohách a zápasiť s vynaložením vlastných síl.
Možno sme si ani neuvedomovali, že je to On. Jeho dotyk, Jeho láska, Jeho príchod. Tak ako emauzským učeníkom sa otvorili oči a spoznali ho pri lámaní chleba, tak ako Ján pri zázračnom rybolove ho spoznal na diaľku – To je Pán! – naučme sa aj my spoznávať jeho účinkovanie v našom živote a naň reagovať. Takto sa najlepšie pripravíme na jeho definitívny druhý príchod.
Väčšina z nás napríklad cíti Ježišov príchod vo sviatosti pokánia. Doslova nám pri rozhrešení „padne kameň zo srdca“. No o niekoľko hodín už musíme my zápasiť o udržanie jeho milosti v sebe. Pane, daj nám citlivé svedomie a pevnú vôľu nechať sa Tebou cezeň viesť. Amen.