Príchod Božieho kráľovstva nastáva v momente keď sa Ježiš Kristus počal v živote Panny Márie. Tu Otcovo slovo vstupuje do života Panny rodí sa a tridsať rokov dozrieva v nazaretskej rodine. A ako dozretý klas vychádza na verejnosť, aby mohol dozreté zrná svojho klasu rozsievať okolo seba po palestínskej pôde. Kristus sa najprv v tichosti pripravuje na svoje verejné účinkovanie. Cez slovo Panny Márie, Jozefa, ale i priamy rozhovor s otcom načúva a takto dozrieva zdravý a silný klas zo zdravým jadrom.
Podobne je to s nami. Aj my už roky počúvame Božie slovo, evanjelium v kostole, čítame si ho večer, alebo rozjímame nad ním ráno. V načúvaní dávame priestor k dozrievaniu nášho duchovného klasu. Pýtame sa Pána do ktorého ľudského srdca máme zasiať dozreté zrnko, ktoré by mohlo priniesť oživenie viery v živote človeka. Pomôcť k oživeniu nejakého vzťahu možno na pracovisku, v rodine medzi manželmi, súrodencami, v duchovnej rodine medzi bratmi a sestrami.
No koľkokrát sme zasiali do nášho srdca Božie slovo a zdá sa ako by to bolo bez výsledku. Strácame trpezlivosť a máme chuť rezignovať keď nevidíme či necítime ovocie našej snahy. Tak sa stávame málo ľudskými a ešte menej kresťanmi. No dôležité je uvedomiť si, že zrnko Božieho slova má niekedy dlhú inkubačnú dobu. Niekedy týždne mesiace ale aj roky čaká na najlepšie vhodnú chvíľu. Aj sv. Monika sa za svojho syna modlí niekoľko rokov. Ale na základe jej hlbokej viery prameniacej z modlitby, Božieho slova a Eucharistie dostáva silu k trpezlivosti a vytrvalosti. Aj my možno využime zvlášť Božie slovo, vyhľadajme si chvíľu ticha na načúvanie, aby náš duchovný klas dozrel a cez trpezlivé a vytrvalé úsilie v skutkoch sa zrno mohlo zakoreniť v dušiach ľudí, ktorých nám Boh zveril.