Bratia a sestry, v prvom čítaní sme počuli, že Pán poslal Ezechiela k Izraelovým synom. Pripravil ho na to, že možno ho počúvnu, ale možno odmietnu. Budú však vedieť, že bol pri nich prorok. Vieme, že proroci zažívali v dejinách veľa ťažkostí pri ohlasovaní.
Ako povedal pápež František – „proroci boli vždy prenasledovaní za to, že hovorili pravdu“: „Čo je však pre mňa skúškou, že prorok, keď hovorí tvrdo, hovorí pravdu? Je ňou to, keď je tento prorok schopný nielen hovoriť, ale aj plakať nad ľudom, ktorý upustil od pravdy. A Ježiš na jednej strane napomína prostredníctvom tvrdých slov, hovorí napríklad: „zlé a cudzoložné pokolenie“. Na druhej strane však plače nad Jeruzalemom. Toto je skúška. Skutočný prorok je ten, kto je schopný plakať pre svoj ľud a tiež vie povedať tvrdé slová, keď je treba. Nie je vlažný, vždy je priamy.“ (z rannej homílie pápeža 17.4.2018)
Evanjelium nám ukazuje vlastnú skúsenosť Pána Ježiša, keď ho neprijali v Jeho vlasti. Spomeňme si aj na Jeho slová: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše.“ (Jn 15, 20b).
K prorockej úlohe nie sú povolaní iba kňazi a zasvätené osoby, ale každý pokrstený človek sa môže a má stať prorokom pre iných. Kresťan je povolaný žiť v pravde a šíriť pravdu, ktorá sa môže stať svetlom pre život druhého človeka. Všimnime si v nasledujúcom príbehu, ako sa Katka stala prorokom pre Petra, keď mu povedala pravdu.
Bol raz jeden mladík, ktorý sa volal Peter. Nevedel sa dočkať, kedy už vypadne z domu a pôjde na internát ako vysokoškolák. Keď bol ešte na strednej škole začal byť presvedčený, že nie on, ale jeho rodina riadi jeho život, a to aj v tých najmenších detailoch. Jeho otec bol tyran, ktorý nemal najmenšieho pochopenia pre život teenagera, jeho matka zasa frfloška, ktorá potrebuje všetko okomentovať, jeho mladšia sestra je špiónka a bonzáčka a jeho mladší brat zasa úplný trkvas a otrava. Preto pred odchodom na internát to bola jedna agónia. Na jednej prednáške sa dozvedel, že jeden človek povedal, že peklo to sú iní ľudia. „Tento človek sa určite nemýlil,“ pomyslel si Peter, „peklo to je tvoja rodina, zvlášť keď si mladý.“
Vysoká škola konečne začala. Nebola to však taká zábava, ako Peter očakával. Pravdupovediac, nebola to vôbec zábava. Nemohol nájsť prednáškové miestnosti, nevedel, kde sú poštové schránky, nevedel ako urobiť zo špinavého prádla čisté, jedlo bolo pod psa, učitelia boli šplhúni, študenti boli trkvasi, ženy boli namyslené, niektorí z jeho spolužiakov boli naslopaní každý večer, internát smrdel po vývratkoch, nebolo tichej chvíle na štúdium, ani keby bol chcel. Peter po dlhom trápení prišiel k záveru, že táto vysoká škola bola pre neho veľkým omylom. No svojim rodičom, keď im volal, aby mu poslali peniaze povedal, že sa mu internát a škola páči. Že škola a všetko ostatné je úžasné a úchvatné. Nevedel sa však dočkať dušičiek, keď mal cestovať domov. Svojim priateľom, keď už bol doma rozprával, ako miluje svoju školu. „Je to úžasné byť si pánom sám sebe“, hovoril.
Po dušičkách sa mu však do školy vrátiť nechcelo. Vianoce sa mu zdali, že budú až o niekoľko rokov. Tak ďaleko sa mu to zdalo byť. Po Vianociach, keď mal odcestovať, sa cítil, ako keby bol človekom odsúdeným na smrť. Konečne mu dievča, ktoré poznal, volala sa Katka hovorí: „Peter, nenávidíš školu a internát, tak ako každý jeden z nás preto, lebo tu nie je nikto, kto by ťa miloval tak, ako ťa miluje tvoja rodina. Nesnaž sa robiť si zo mňa blázna. Vidím to na tebe.“ „Čo by som mal robiť, Katka?“ Spýtal sa Peter. „Píš svojej rodine, e-mailuj im alebo si s nimi skypuj, rozprávaj sa takto so svojimi rodičmi i svojimi súrodencami, a tak sa stane, že ti tento pobyt mimo domu bude pripadať, ako keby si bol stále doma.“ Peter tak urobil, a jeho vzťahy s rodinou sa vylepšili. A vylepšili sa jeho vzťahy aj s ľuďmi okolo neho. Keď potom stretol Katku, povedal jej, že ten človek kedysi sa mýlil. Druhí ľudia nie sú peklom, ale nebom, a to hlavne tí z jeho rodiny.
Bratia a sestry, aj vďaka Katke sa Peter v pravde pozrel na svoj život a s Božou pomocou vylepšoval vzťahy s druhými. Ďakujme Pánovi, že nám posiela „prorokov“, teda tých, ktorí nám hovoria pravdu. Zároveň si však vyprosujme silu a schopnosť spĺňať prorockú úlohu vo vzťahu k druhým.